Svätojurské Ohlasy 1/2001

SME TAKÍ, AJ TAKÍ

Keď sme 9. decembra minulého roka otvárali novučičké, ešte nie celkom hotové námestie, už sme sa tešili na oslavy príchodu milénia. Aké to bude pod snehom, aké to bude inakšie ako predtým na vytlčenom asfalte, o čo bude plnšie ako pri otváraní a o koľko bude viac ľudí. Ozaj, kde s v ľuďoch a neprehľadných kvantách ich názorov a postojov k veciam berie raz ľahostajnosť, raz niečo, čo by sa dalo nazvať vrúcnym a zároveň aj trošku majiteľským vzťahom? Ako to, že jeden obrad vnímame ako niečo, nad čím ani nehodno kývnuť rukou, a druhý pokladáme za taký príťažlivý, že bez nás si ho ani nevieme predstaviť?

Aj milénium sme privítali na novom námestí a bolo nás tam veru dosť. Netrúfam si odhadovať a ani nie je prečo. Námestie bolo plné, ale keby prišli ďalšie stovky, iba davy by trochu zhustli. Je veľké a priestranné, oveľa väčšie a priestrannejšie, ako sme ho doteraz vnímali. Súvislá rovná, prevažne jedným smerom sa zvažujúca plocha členená len v zákryte stojacimi nevysokými lucernami v dvoch radoch sa zredukovala na plochu, ktorá opticky sama seba zväčšuje.

Hody sú ďaleko, ešte na ne zatiaľ ani nemyslíme. Ale ľudia, ktorí ich majú na starosti, ich už pripravujú. Som presvedčený, že ľudí bude viac, lebo mnohí cezpoľní, ktorí námestie ešte nevideli, ale už o ňom počuli, sa naň prídu pozrieť. Lenže tí ľudia by o našom novom námestí museli vedieť.

Toto je ono v dobrom i zlom preslávené zviditeľňovanie:

ak chcete, aby niekto videl, najprv o tom musí vedieť, a preto to najprv musíte roztrúbiť do sveta.

Hody sú ďaleko, ale námestie sa tu už rozprestiera ako farebný koberec v celej svojej kráse. Vypočuli sme si prvé kritiky, väčšinou pochvalné. Sú to laické posudky, a nemajú veľkú cenu, iba cenu chvály. Jednako pekná remeselnícka robota je vždy príťažlivá a krajšia ako bezduchosť strojovej práce, nehovoriac o praktickosti dlažby: nikdy nemôžete vedieť, kedy si elektrikári, telefonisti, vodári, plynári a neviem kto ešte spomenú rozkopať ulicu. Ani dlažba ich kazisvetstvu nezabráni, ale po zasypaní dajú dlaždiči námestie a celú prostrednú oveľa ľahšie a úhľadnejšie do pôvodného stavu ako asfaltéri. Asfaltéri nikdy nič nedali do pôvodného stavu, lebo vždy natiahnu iba záplaty. Nijakým ďalším rozvojom asfaltérstva toto nikto nikdy nevyrieši a nezmení.

Mestom už preniká zvesť o pomenovaní námestia. Ide o to, že názov Prostredná ulica by ostal ulici od hradskej po Felcánovu a odtiaľ po trojičku by bolo námestie pomenované podľa zverejneného návrhu ľudí z DS na Námestie Svätého Juraja. Hovorili aj o protinávrhu, podľa ktorého by sa malo volať Námestie Najsvätejšej trojice.

Oba návrhy vychádzajú z celkom prirodzeného a sympatického primknutia k tradíciám. A čo tak celkom obyčajná vďačnosť za veľkorysý príspevok na jeho výstavbu a nazvať ho Námestím Európskej únie? Pochybujem, že na Slovensku je veľa Námestí Európskej únie, dokonca možno je tu lákavá lacná príležitosť na prvenstvo tohto pomenovania. Toto nie je návrh, iba chvíľkový nápad, akých sa vám roja v hlave tisíce a ihneď na ne zabúdate.

Nech sa bude volať námestie tak alebo onak, po jeho rekonštrukcii dozrel čas na oddelenie Prostrednej ulice a námestia v pomenovaní, pravdaže, potom len z praktických orientačných dôvodov by bolo dobre uvážiť, či by sa horná časť Prostrednej nemala radšej premenovať, lebo nepôsobí dobre vojsť na hradskej do Prostrednej, dostať sa na námestie, prejsť ním, a potom sa znovu ocitnúť na Prostrednej ulici. Keby niekto napríklad hľadal Akadémiu Istropolitanu Novu a šiel by zdola do Prostrednej a zrazu by zbadal tabuľku, že je na námestí, mohol by si myslieť, že zle rozumel, lebo prešiel celú ulicu a Akadémiu nenašiel. Musel by sa začať vypytovať, kde tá Akadémia vlastne je.

Hody sú najbližší míľnik označujúci, kedy bude námestie plné a kedy sa ním budeme môcť pochvastať pred známymi návštevníkmi. Bývalý prednosta mestského úradu Jozef Macharík v Demokratickom slove napísal, že na mesto veľkosti Jura je veľkolepé. Nemá vo zvyku oháňať sa superlatívmi a v tomto tiež nepreháňa ani trochu. V koľkých takých mestečkách a dedinách ako Jur by sme našli také námestie?

Ale zašiel ďalej, až tam, kam musel dospieť. Postaviť ho je krásne a záslužné. Ale námestie nie sú ponožky, na ktorých stačí objaviť dieru a zahodíme ich. Námestie musí vydržať nejaké to storočie. Sú stáročné dlažby z kameňa a vyzerajú, akoby ich práve položili aj s patinou starobylosti. Nájdu sa aj tisícročné dlažby, všetky sú z kameňa. Naše námestie je z kombinácie napodobneniny kameňa s kameňom. Zámková dlažba nemá trvácnosť kameňa, ale je vymeniteľná. S fľakovaním sa ráta a pri stálej starostlivosti je tu výhľad pretrvania dlažby námestia hoci aj na večnosť.

Ktosi potreboval plexisklo, alebo čo to je, čím je presklená autobusová búdka. Ešteže zobral, len koľko potreboval. Pravda, sklenár nemôže fľakovať, musí dať celú veľkú tabuľu. To vyjde na pekné peniaze. Plexisklo tam vydržalo necelé dva mesiace. Niekto to urobil. Niekto ho musel vidieť. Je to nás všetkých. Ten kus plexiskla má už len jedného majiteľa. Vieme si dať na svoje pozor?

Autá majú vyznačené parkovacie miesta, ale postavia sa na ne tak, že zaberú kus jedného a kus druhého, aby sa ich čím menej pomestilo. Keby len to. Koľkí už celkom bezstarostne zaparkovali na kamennej dlažbe uprostred, hoci miesto bolo. Z toho sa môže stať škaredý zvyk. A teraz si predstavte, že tam zaparkuje niekto s autom, ktoré už veľa pamätá a tečie mu olej. Takých je habadej. Každý kameň je viac či menej pórovitý. Žiadnym brúsením sa od oleja nevyčistí celkom. Zatiaľ sa nič nestalo. Kto má strážiť námestie dvadsaťštyri hodín denne?

Prostredná ešte nie je skolaudovaná. Vlastne by po nej ešte nemali jazdiť autá. Výnimku pochopiteľne tvoria autá ľudí, ktorí na Prostrednej bývajú.

Obyvatelia Prostrednej, ste na rade, napísal Macharík. Aj oni, ale nie len oni. Všetci sme na rade, všetci si ho musíme strážiť.

Aj sa tak deje. Prejdite sa raz-dvakrát Prostrednou hore-dolu. Určite zbadáte odhodenú krabičku od cigariet, papierik alebo plastikové vrecúško. Nemalo by to byť, lebo odpadkové koše vás prenasledujú na každom kandelábri. Ale nech. Keď budete mať šťastie, zbadáte aj človeka, ktorý sa v tichosti zohne, zodvihne ho a hodí, kam patrí.

Sme takí, aj takí.

MESTSKÁ POLÍCIA. ALE ZA ČO?

V roku 1991 niekoľko miest a obcí využilo možnosť danú zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vytvorilo si svoj poriadkový útvar - obecnú políciu. Už začiatkom nasledujúceho roku malo 145 miest a väčších obcí svoju obecnú políciu. Prax ukázala, že právne upraviť jej postavenie nemožno len podľa zákona o obecnom zriadení a vtedajšieho zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky. Aby mali občania a aj obecní policajti právne istoty, ukázala sa potreba prijať pre nich osobitný zákon. Týmto zákonom je v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý bol už viac krát menený a dopĺňaný.

Každé mesto a každá obec majú právo zriadiť si obecnú (mestskú) políciu ako svoj poriadkový útvar, zabezpečujúci na území obce verejný poriadok. Mesto Svätý Jur nie je výnimkou. Teoreticky stačí, aby obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov (a ak je zastupiteľstvo uznášaniaschopné) rozhodlo o zriadení mestskej polície vo Svätom Jure.

Prakticky sa však bude musieť pred takýmto závažným rozhodnutím vyriešiť viacero problémov a otázok priamo spojených s jej zriadením. Najzávažnejšou otázkou sa javí problém personálny a finančný, teda koľko policajtov bude treba a koľko to bude naše mesto stáť. Až po zvážení všetkých okolností, sa bude dať posúdiť či zriadenie mestskej polície bude vôbec možné. O jej prínose a význame nemožno pochybovať. Obyvatelia Svätého Jura by mali oveľa väčšiu istotu, nemuseli by kvôli každej drobnosti chodiť do Pezinka na Obvodné oddelenie Policajného zboru, priestupky by sa konečne riešili aj blokovým konaním priamo na území mesta a vôbec mali by sme sa na koho obrátiť so svojimi problémami.

Isteže, ani mestská polícia nie je všemocná, ale má už dosť právomocí na to, aby väčšinu z nich dokázala vyriešiť alebo aspoň kompetentne poradiť. Mestská polícia je napríklad oprávnená vyzvať osoby, aby nenarušovali verejný poriadok, objasňovať priestupky, ukladať a vyberať blokové pokuty za priestupky proti majetku, verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu, proti poriadku v správe, dopravné priestupky, ďalej prikazovať každému, aby na istý čas nevstupoval na určené miesta (alebo sa na nich nezdržoval) a môže sa taktiež presvedčiť, či zadržiavaná osoba nemá pri sebe zbraň. Novelou z roku 1999 sa zaviedlo oprávnenie zastavovať vozidlá, ak vodič spáchal dopravný priestupok tým, že neuposlúchne dopravnú značku či dopravné zariadenie alebo ide o hľadané vozidlo. Tou istou novelou dostala obecná polícia oprávnenie predviesť každú osobu na svoj útvar, aby podala vysvetlenia, ak sa bez závažných dôvodov sama nedostavila, a potom ju ihneď odovzdať najbližšiemu policajnému útvaru. Obecný policajt totiž môže od každého požadovať potrebné vysvetlenia. Pri odôvodnenej obave, že je ohrozený život alebo zdravie človeka, či hrozí veľká majetková škoda, môže mestský policajt otvoriť byt, vstúpiť doň a vykonať potrebné opatrenia, ďalej je oprávnený odňať vec získanú priestupkom ( aj trestným činom), použitú na spáchanie priestupku (trestného činu) alebo vec, ktorá bola vymenená za vec získanú priestupkom (trestným činom).

Výpočet oprávnení je oveľa širší. Môžu ešte napríklad požadovať údaje o mene a priezvisku, rodnom čísle a adrese a informácie z evidencie pobytu občanov a z evidencie registra obyvateľov Slovenskej republiky aj z evidencie motorových vozidiel.

Na druhej strane si treba uvedomiť, ako už sme naznačili, že zriadenie a udržiavanie fungovania mestskej polície by nášmu mestu riadne hlboko načrelo do rozpočtového vrecka. Len mzdy by museli zahŕňať okrem tarifnej mzdy aj rôzne príplatky ( za nepodnikanie, osobné ohodnotenie, rizikový, nočný, za sviatok, nadčasy a podobne). Obecným policajtom by sa okrem miezd muselo zabezpečiť ošatenie (rovnošata), prípadne ešte aj nepriestrelné vesty a zbrane. Súvisí to s ustanovením § 22 zákona o obecnom zriadení, kde je ustanovené, že rovnošatu a jej súčasti určí obec. To ešte stále nie je všetko. Treba počítať aj s výdavkami za, telefónne a poštové poplatky, kancelársky materiál, fotoslužbu, stravovanie, výpočtovú techniku, prenájom strelnice atď. Ak by sa zakúpilo aj motorové vozidlo náklady by sa zvýšili o výdavky za náhradné diely, zákonné a havarijné poistenie, pohonné hmoty, mazivá, servis a údržbu. A to sme ešte nespomenuli zriadenie malej telefónnej ústredne, TV a rádiostaníc. Hrubým odhadom by tak činnosť jedného policajta na jeden rok stála od 280 000 do 380 000 Sk. Je na zvážení či by stačili vo Svätom Jure len dvaja policajti, ktorí by pracovali predovšetkým v kancelárii útvaru, alebo by bolo vhodnejšie zriadiť mestskú políciu s viacerými policajtmi tak, aby mohli slúžiť v smenách a robiť pochôdzky. Kompromisné riešenie - štyria policajti, by tak ročne mesto stáli asi pol druha milióna. Teraz si zrejme mesto Svätý Jur mestskú políciu dovoliť nemôže. Na porovnanie Mestská polícia v Pezinku má za sebou už osem rokov existencie, teda stačí jej chod iba finančne udržiavať, a aj tak (hoci má 23 zamestnancov) jej rozpočet na tento rok presiahol osem miliónov.

Istým riešením by bolo využiť činnosť súkromnej bezpečnostnej služby, hoci aj vykonávanú pre viaceré obce okresu Pezinok. Ale náklady na ňu by boli asi tiež dosť vysoké a výsledný efekt oveľa menší ako v prípade mestskej polície.

Zvyšujúca sa priestupkovosť vo Svätom Jure si bude žiadať prijať v dohľadnej dobe nejaké konkrétne riešenie smerujúce k zabezpečeniu verejného poriadku na jeho území. Budú sa musieť hľadať riešenia, zvažovať varianty a uskutočňovať ich v praxi.

Občania si určite zaslúžia, aby ich práva a právom chránené záujmy na území Svätého Jura ochraňoval taký subjekt, ktorý disponuje nielen konkrétnymi oprávneniami, ale ktorému budú dôverovať a ktorý ich dôveru nesklame.

JUDr. HELENA ACHBERGENROVÁ predsedníčka komisie verejného poriadku

TAK TEDA DO TOHO

Z článku "Polícia, ale za čo" je zrejmé, že mestská polícia má isté právomoci na to, aby mohla chrániť práva a záujmy občanov. Dnes si človek nemôže byť istý bezpečnosťou svojou ani svojho majetku. Nemôžeme si byť istí ani bezpečnosťou detí a mladých, ktorí žiadne nebezpečenstvo nepociťujú, dokonca ani ho nevnímajú, keď sa ocitnú na jeho pokraji.

Článok je vyčerpávajúci a je hodno nad ním uvažovať. A nielen uvažovať, bolo by načase aj konať. Občan môže konať jediným spôsobom: ohlásiť sa a dožadovať sa, prehovoriť k veci v záujme všetkých občanov. Napíšte, uverejníme. Každý názor má svoju cenu.

Treba, alebo netreba mestskú políciu v Jure? Ak áno, koľko policajtov by sme potrebovali? Kde vziať na nich peniaze? Na čo by mali budúci, ešte neexistujúci policajti klásť najväčší dôraz, inými slovami, čo podľa vás najviac ohrozuje občanov? Ako ich vybrať, aké by mali mať policajti vlastnosti a vzdelanie, aby nenarobili viac škody ako úžitku?

To sú len náhodne vybrané a pre čitateľov a budúcich prispievateľov nezáväzné námety. Každý nápad je vítaný. Redaktor môže napísať, ale nemá právo svoj článok vydávať za článok všetkých. Všetko, čo napíše je len jeho stanovisko. A nikto nemôže obsiahnuť všetky stanoviská všetkých občanov.

Tak teda do toho.

HUDBA BUDÚCNOSTI A POTREBA DNEŠKA

Hádam by bolo dobre vedieť, o čo obmedzenejšie práva majú mestskí policajti proti Policajnému zboru. Je dobré, že Dr. Achbergerová spomenula Pezinok a jeho dvadsaťtri policajtov. Zdá sa, že mnoho Juranov v mysli často porovnáva Jur s Pezinkom a mnohí ho kladú za vzor. A tu už nie sme ďaleko od myšlienky mnohých, že ak má Pezinok mestskú políciu, mal by ju mať aj Jur.

Pochopiteľne najvážnejšia otázka je, kde na policajtov vziať. Ak mestské zastupiteľstvo nenájde na policajtov peniaze, diskusia bude jalová, jednako, škoda od nej odstúpiť, aj keď sa mestská polícia v najbližšom čase v Jure zrejme zriaďovať nebude. Dobrá predstava nikdy neuškodí.

Aký by mal byť policajt? To je základná otázka spojená s nádejami občanov žiť bez strachu o seba, deti a majetok. Mať zlého policajta, to je, akoby pribudlo niekoľko zločincov. Zločinca v policajnej uniforme je ťažšie odhaliť ako mafiánsku bandu. To ostatne viete z novín, rádia a televízie.

Na otázku, aký by mal byť, môžete vymenovať kopu pozitívnych vlastností: predovšetkým poctivý a inteligentný, tieto dve by sa zrejme u väčšiny dostali do čela zoznamu. Pochopiteľne. Nepoctivý sa dá ľahko podplatiť a poctivému hlupákovi môžu urobiť kšeft s marihuanou priamo na policajnej strážnici.

Mnohí by nie veľmi senzačnú vlastnosť, ktorú policajt potrebuje, ani neuviedli, nanajvýš by ju dali kdesi na koniec. Policajt by si mal byť stále vedomý toho, že slúži občanom. Mal by slúžiť, vychádzať im v ústrety, nikdy, ani len pri vyšetrovaní vraždy by nemal klásť otázky zvysoka z pozície moci. Prezumpcia neviny by nemala byť preňho frázou.

Pozrite sa na postoj úradníka k stránke, a to je jedno na akej úrovni úradu, alebo lekára a zase je jedno kde. Úradník má moc občanovi vyhovieť alebo nevyhovieť. Doktor má moc prijať alebo neprijať niekoho do nemocnice alebo rozhodnúť o najlacnejšej kúpeľnej liečbe. Obaja sú platení z peňazí občanov. Lenže zároveň obaja si uvedomujú, že sú platení za robotu, za ktorú by ich platil aj súkromník, a nepochybne lepšie. Keby ste sa obom čo len pokúsili vysvetliť, že nie sú majitelia úradu alebo nemocnice, len by sa na vás zvrchu pozreli, ako že čo vy o tom môžete vedieť. Stačí čakať pol dňa v úrade, kým prídete na rad, a máte obraz. Nie je celkom jasný a presný, ale obrysy sa už črtajú. A ak sú všetky obrazy rovnaké, čosi to hovorí.

Teda predovšetkým nie socialistického policajta v novej uniforme, ktorý si veľmi rýchlo zvykne natrčiť ruku, a autoritu si buduje vzbudzovaním strachu z uniformy a moci, ktorú reprezentuje. Na to, aby bol policajt nového typu, akých má vo svojom personáli aj pán Pittner len zopár, by potreboval celkom inakšie myslieť. Keby sa o to aj pokúsil, veľmi rýchlo by prišiel na to, že starými metódami príde k cieľu oveľa rýchlejšie, lebo priamočiara razancia bola vždy rýchla, i keď nezákonná, protiprávna a nedemokratická.

Nevdojak, ale nie náhodou sme porovnali budúceho, ešte neexistujúceho policajta s lekárom a úradníkom. Mestský policajt nebude mať vysokú školu. Lekár ju musí mať, úradník môže. Naši vysokoškoláci myslením zlyhali, i keď dokázali, že vedia, kde žijú. A čo potom policajti? Pamätáte si policajtské vtipy? Pochopiteľne platili len vo všeobecnosti a ich terčom bola viac moc režimu ako chudáci policajti. Princíp policajtských vtipov bol v absolútnej obmedzenosti policajtov vyúsťujúci do nečakanej absurdity. Všetci policajti takí neboli, ale vtipy ostali. Nielen na pobavenie, ale aj ako memento: kto na to nedorástol, nech sa nevyťahuje

Kto by sa prihlásil, keď a ak vôbec k výberu príde? Drvivá väčšina bude takých, ktorí v konkurencii o miesta, kde sa o rozdiel medzi socialistickým a humánnym myslením nemusia vôbec starať, z akýchkoľvek príčin nepochodili. Bude to znieť kruto, ale v tomto zmysle je to odpad. Od múdrejších nikto nevyžaduje v tejto oblasti toľko ako od tých, ktorí v súťaži s nimi podľahli.

Aký bude výber? O čom budú pohovory? Uchádzač by mal mať minimálne znalosti práva. Nemusí vedieť citovať jednotlivé zákony, ale mať o práve aspoň aký-taký prehľad. Lenže u policajtov sme si zvykli, že lepšie ovládajú literu ako ducha zákona a že ani litere nerozumejú. Mal by vedieť niečo o ľuďoch, ale, ako sa môžete na každom kroku presvedčiť, každý si myslí, že ľuďom rozumie.

S policajnou prácou je to ako s politikou, rozvíja jednu krásnu myšlienku Chandler. Potrebuje (práve pre spomenuté, zďaleka nevyčerpané argumenty) najlepších ľudí. Ale ani na politike, ani na policajnej práci nie je nič, čo by najlepších ľudí priťahovalo.

Ostaňme pri zemi. Ak políciu, tak aby v nej boli ľudia, s ktorými by bola spokojná väčšina. A primknime sa k nej ešte viac: je to hudba budúcnosti, ale aj napriek tomu naliehavá potreba dneška.

ZDRAVÝ MUSÍ ZDRAVO JESŤ

Z výsledkov výskumu výživy detí a mládeže na Slovensku vyplýva, že mládež robí v spôsobe stravovania tie isté chyby ako dospelí. Raňajkuje len nekompletné raňajky alebo ich úplne vynecháva. Štruktúra desiat je tiež nevyhovujúca. V desiatej sú zastúpené predovšetkým údeniny a len málo ovocia. Účasť na školskom stravovaní je v rôznych regiónoch odlišná a závisí od zamestnanosti matiek. Často sa stáva, že deti vynechajú obed, prípadne ho nahradia rýchlym občerstvením.

Školské stravovanie je ideálna forma tvorby správnych stravovacích návykov mladej generácie. Aj napriek mnohým problémom v tejto oblasti obed v školských jedálňach zabezpečuje príjem energie a živín, čo sa nedá povedať o jedlách rýchleho občerstvenia či o doma konzumovaných, často nekompletných a opakovane prihrievaných jedlách.

Normy školských jedálni, úprava jedál a zásady pri zostavovaní jedálnych lístkov vychádzajú z najnovších poznatkov vedy a výskumu v tejto oblasti. Obedy v školských jedálňach zaručujú dostatok potrebných a našim deťom chýbajúcich zložiek potravy.

V školských jedálňach je prioritou už spomínaná skladba stravy. Jednotlivé jedálne väčšinou ešte aj prihliadajú na požiadavky rodičov, regionálne zvyklosti a obľúbenosť jedál u detí. Školské stravovacie zariadenia venujú primeranú pozornosť pitnému režimu a prísunu dostatočného množstva potrebných a ničím nenahraditeľných vitamínov. Bez ovocia a zeleniny sa jedálny lístok v školskej jedálni ani nedá zostaviť.

Ekonomické podmienky rozvoj školských jedálni pochopiteľne brzdia. Keď niet za čo, deti sa musia uspokojiť s kritizovaným rýchlym občerstvením, ktoré vyjde lacnejšie, ak je doma pripravené. Niektorí rodičia si to uvedomujú, niektorí možno ani nie. Isté je, že mu dajú prednosť, a tak sa stanú štatistickou veličinou v kolonke nesprávneho stravovania.

Mnohé nedostatky vo výživnom režime a stravovacích zvyklostiach by sa dali odstrániť zdravotnou a nutričnou výchovou. Treba s ňou začať už v detskom veku, kedy sa okrem iného fixujú aj stravovacie návyky. Ideálnym priestorom na to je škola a moderná školská jedáleň. Preto treba vidieť význam školského stravovania v širšom kontexte, treba vidieť konečný cieľ. Je ním zdravá budúca generácia a na dosiahnutie tohto cieľa treba sa aj zdravo a racionálne stravovať.

Ak správne pochopíme zámer školskej jedálne, ktorá sa usiluje nielen o správnu skladbu stravy, ale aj o vytváranie správnych stravovacích návykov, dáme jej prednosť pred stereotypnými desiatami a rýchlym občerstvením. Deti, ktoré sa chodia stravovať do školskej jedálne, si vytvoria správne stravovacie návyky a vyrastie z nich konzument, ktorý si vie vybrať nie z vyberavosti a maškrtnosti, ale podľa toho, čo jeho organizmus potrebuje. A k tejto schopnosti prispela aj stále nenápadná výchova, ktorej je v školskej jedálni vystavený.

Správna výživa je jeden veľmi dôležitý prvok formujúci zdravie budúcej generácie.

PhDr. ZITA JOKLOVÁ

ZORGANIZUJTE PETÍCIU

Cestovanie autobusmi SAD nikdy nestálo za veľa, a ešte sa zo dňa na deň zhoršuje. Autobusy sú plné, šoféri podráždení, cestovné stúpa a o pohodlnom cestovaní môžete len snívať. K zoznamu týchto Jóbových zvestí ešte jedna: všetko nasvedčuje tomu, že SAD Bratislava sa chystá od vydania nového cestovného poriadku jurskú linku zrušiť celkom.

Už dlho prebiehajú na túto tému rokovania medzi mestom, ktoré zastupuje cestujúcich občanov, a predstaviteľmi SAD. SAD sa zatiaľ ešte definitívne nevyjadrila, ale jej smerovanie je zrejmé. Podľa vlastných prieskumov, predstáv a plánov dospela k záveru, že pre Juranov postačia autobusy, ktoré prechádzajú cez Jur

Ukazuje sa možnosť, ktorá by mohla, čo neznamená, že by musela pomôcť: Vec zrušenia či nezrušenia musia zobrať občania ako partner SAD do vlastných rúk. Občania by mali napísať memorandum, v ktorom by jasnými a presvedčivými argumentami obhajovali spoločenskú potrebnosť jurskej linky. Potom sa musí urobiť petičná akcia a zozbierať dostatok podpisov. To je zrejme posledné východisko. Rokovania budú prebiehať ďalej, ale primátor, zastupiteľstvo aj mestský úrad vystupujú z pozície slabšieho. Ak bude chcieť SAD svoj zámer presadiť, presadí ho.

Nie že by petícia s brilantnými argumentami a nejakou tou tisíckou podpisov nevyhnutne presunula ťažisko smerom k Juru. Ale zaváži.

Toto je jeden z prípadov, kedy za občanov nikto nič neurobí, lebo to nejde. Primátor so svojimi ľuďmi môže rokovať a argumentovať. Ľudia s SAD hu musia ako partnera rešpektovať a vypočuť, ale to je asi tak všetko. Konečné riešenie je v rukách SAD. No petícia by mohla v neprehľadnej húštine a kalných vodách záujmov zachytiť taký konár, po ktorom by sa vyšplhala k cieľu.

Nič iné a nič viac nemôžu ľudia, ktorí cestujú, urobiť, len vziať vec do svojich rúk. Ak sa toho nikto nechytí, nebude petícia a ak nebudú jurské autobusy chodiť, budete vedieť komu to pripísať.

NÁPAD ZA MILIÓN

Ako sa vlastne stalo, že som si pri výstavách v mestskom múzeu nevšimol tie detské výkresy vo foyeri? Keď je výstava, pracovníčky múzea vždy pozývajú na ich prehliadku aj školy a škôlky. Ale ja som si vždy zašiel na výstavu hneď v prvých dňoch, a nikdy tam tie detské kresbičky ešte neboli. Na posledné výstavy vlani som sa ktovie prečo dostal, keď už boli otvorená dlhšie a vo foyeri mi hneď padli do oka tie milé kresbičky a maľby.

Vznikli samovoľne, samy od seba. Nikto to od nikoho nechcel, lebo to nikoho nenapadlo. Až raz prišli deti, ani už nevieme či zo škôlky alebo školy aj s pani učiteľkou do foyera s nápadom za milión, s hotovými výkresmi a možno hneď aj s pripináčkami. Vraj boli na výstave, videli ju, páčila sa im a aj ich inšpirovala. Nech sa páči. A vec bola na svete. Čo inšpirovalo jedny deti, druhé si vzali za svoje a po každej výstave kreslili, maľovali a vystavovali tiež.

Podrobnosti nepoznáme, dokonca presne si nevedeli spomenúť ani pracovníčky múzea, a tak je to aj dobre. Môžeme sa len dohadovať, či na to prišla pani učiteľka, alebo bolo osvietené niektoré dieťa. Nepáči sa vám lepšie myšlienka, že na to prišlo dieťa, lebo dieťa riadiac sa citom v naivnej úprimnosti lepšie trafí klinec po hlavičke ako dospelí po dôkladnom rozbore a zvážení situácie? Aj Kolumbus bol dieťa v chvíli, keď udrel vajce špicatejším koncom o stôl a ono ostalo stáť.

Odvtedy tie výstavy bývajú. Ľutujem, že som chodil priskoro a malé výstavky reagujúce na veľké výstavy a nimi inšpirované som nevidel. Nevídaným spôsobom výstavu zdvojujú. Ponúkajú na ne pohľad z celkom nečakaného zorného uhla.

Koľkí umelci by chceli byť deťmi. Videl som sériu býkov od Picassa aj s dátumami, kedy ich namaľoval. Prvý, ktorého nakreslil ako decko, sa nápadne podobal poslednému, ktorého nakreslil, keď už ťahal na osemdesiatku a o ťahoch kresby vedel už všetko. A oba býky sa nápadne podobali primitívnym kresbám a maľbám v jaskyniach, čo maľovali ľudia pred dvadsaťtisíc rokmi.

Ospravedlňujem sa dávnym umelcom, že dnes sme na ich výtvarný prejav nenašli krajšie a výstižnejšie pomenovanie, že slová primitívne umenie sú niečo ako terminus technikus. Tie jaskynné kresby a maľby nie sú primitívne. Iba vychádzajú z iných náhľadov a predstáv a podľa vzoru Picassa, jedného z najuznávanejších výtvarníkov, by sa mnohí výtvarníci radi takto nevdojak stotožnili s dávnymi umelcami. Jaskynné maľby sú od srdca. Keď predhistorický človek maľoval, nerozmýšľal, ale otváral dušu.

Umelci by boli chceli byť deťmi a niektoré deti by boli rady umelcami. Ktorému decku sa podarí stotožniť svojho prvého býka s posledným? A nemusí to byť býk. A ešte niečo: na Picassových ťahoch posledného býka pri všetkej podobnosti s prvým bolo vidieť umeleckú vyzretosť, kým na prvých ťahoch na prvom obrázku ste priam cítili detské dušu. A možno aj driemajúcu genialitu. Nikto vám nepovie, čo kde je skryté, ale vidieť to je.

Sú tu dve paralely: nápadná podobnosť starej kresby s kresbou dieťaťa a smerovanie umenia z jednoduchosti do čoraz zložitejších tvarov a postupné hľadanie a zjednodušovanie až po abstrakciu. Nakoniec sa okľukou príde na začiatok.

Toto majte na mysli, keď sa pozeráte na detskú kresbu. Budete oveľa bližšie k umeniu v sále a sami sa stanete z konzumenta spolutvorcom.

KRÁSA ZAKLIATA V HLINE

Od decembra 2000 je vo výstavnej sále Vlastivedného a literárneho múzea v Jure vo dvore mestského domu výstava Ivana Štefanoviča a Zuzany Štefanovičovej Krása v hline zakliata. Je prístupná denne od ôsmej do štvrtej poobede okrem nedele a pondelka. Manželia Štefanovičovci vystavujú úžitkovú a dekoratívnu keramiku. Hádam najčastejšie sa vyskytujúce umelecké predmety v našich domácnostiach sú z keramiky. Je to nenápadné, ale pekné. Možno preto aj tie prídavné mena vyjadrujúce skromnosť: úžitková a dekoratívna.

Hlina je prvý materiál, s ktorým mohol človek pracovať len rukami bez použitia nástrojov, a tak priamo cítiť hmotu v prstoch a dlaniach. Z hliny sa usiloval urobiť predmet dennej potreby , obyčajne nejakú nádobu, nielen na to, aby mu slúžila, ale aby aj bola pekná. Hlina a výrobky z nej boli skúšobným kameňom daru umeleckého cítenia a vkusu, vtedy ešte v embryonálnom stave.

Hádam niet na svete archeologickej lokality, kde by sa nenašla hlina. Hlina bola ako materiál našich praprapredkov univerzum. Na nej skúšali svoje sily, skrz ňu a na nej sa pokúšali o nemožné: dať citu a myšlienke tvar v hmote.

Manželia Štefanovičovci Ivan a Zuzana sú absolventi SOU Pezinok odbor keramika a nadstavbového štúdia umelecké remeslá. Ivan Štefanovič bol vlani v máji ako jediný zástupca Slovenska na piatom medzinárodnom sympóziu výtvarníkov v Jirčanoch v Čechách.

Výstava potrvá do 9. februára.

SKLODEKOR PO POLOVICI VEDIE

Sezónou 2000/2001 vstúpila Jurská liga neregistrovaných pingpongistov do druhého ročníka. Nestor jurských stolných tenistov Rudolf Vido mal víziu, aby ju hrali len Jurania, ale niektoré partie, ktoré si chceli vytvoriť mužstvo, nemali dosť hráčov, a preto im dovolil siahnuť aj po cudzích na doplnenie, ale nie na to, aby sa súťaž zvrhla na honbu za bodmi. Myšlienka bola taká, aby hrali Jurania. Ak ich je málo, môžu sa doplniť aj Nejuranmi, ale nie hráčmi, ktorí hrajú súťažne.

Potom uzrelo svetlo sveta aj ďalšie pravidlo: ak si Jurania doplnili družstvo o jedného alebo viac cudzincov, Jurania musia hrať dvojhry povinne, bez pardonu. Niekomu to vyznievalo nedemokraticky, videli v tom istú diskrimináciu cudzích, no nechceli vidieť podstatu. Vido trénuje pre školu deti a namiesto odmeny za túto prácu dostal hodiny v telocvični, počas ktorých sa jurská liga hrá, a tak má neodškriepiteľné právo vytvoriť takú koncepciu a taký súťažný poriadok, aký uzná za vhodné. A jemu ide o Juranov, aj o tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nedokázali zostaviť mužstvo. Liga je jurská, Nejurania v nej môžu hrať, ale nie preto, aby s nimi mužstvo vyhrávalo, lež aby sa iba doplnilo.

Prvá polovica súťaže je za nami. Všetko prebehlo hladko s jedinou kontumáciou a v peknom priateľskom duchu. Pred odvetnou časťou vedie Sklodekor s náskokom jediného víťazstva (troch bodov) pred ŠFVD.

A aby ste poznali aj mužstvá, prinášame súpisky.

VULM: Kaiser, Ježek, Juraj Pavelek, Vidová, Schwantzer, Viliam Lisý. RAPID: Štefan Achberger, Branislav Tomaškovič, Peter Tomaškovič, Pétery, Vitáloš. C-H: Drozda, Peter Hupka, Martin Hupka. SKLODEKOR: Čambal, Miko, Somsedík, Podobný, Pažitný. PREZIDENT: Morvay, Martin Lisý, Štefan Lisý. SRO: Vrba, Slávo Tomaškovič, Kozáčik, Molnár. TECHAGRO: Vég, Tóth, Jaslovský, Bednárik, Koník. ŠFVD: Šulek, Fronc, Vašík, Dočolomanský, Konečný, Hassel.

1. Sklodekor                  7   7    0   0    58:12     21
2. ŠFVD                         7   5    1  1     51:19     18
3. Prezident                    7   5     0  2   53:17     17
4. SRO                           7   3   2     2   33:31     15
5. CH                              7   2    1   4   29:41     12
6. TECHAGRO               7  2   1  4     23:42    12
7. VULM                         7  1   1  5     24:45     9
8. Rapid                          7   0   0   7    4:66       7
VULM má jednu kontumačnú prehru. V tabuľke je to zarátané tak, že VULM stratil aj bod, ktorý sa dáva za normálnu prehru za stolmi. Tak je to aj v súlade so súťažným poriadkom stolnotenisového zväzu.

TROFEJ MARTINOVI LISÉMU

Vlani na Štefana sa hral 21. ročník Štefanského turnaja neregistrovaných stolných tenistov. Veru, už má dvadsaťjeden rokov. Vlaňajší víťaz Kaiser nehral, a teda neobhajoval prvenstvo. Na popredné miesta sa predrali mladší, vývojaschopní hráči, čo je len na prospech veci. Tí pingpongisti, ktorí majú doma stôl, sú v nespornej výhode. Usporiadateľ, stolnotenisový oddiel Svätý Jur a menovite Rudolf Vido, ktorý vlastne sám tvorí celý organizačný výbor, môže zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých na turnaji, ale nie v príprave. Prípravu si musí zabezpečiť každý sám.

To isté vlastne platí aj o lige neregistrovaných. Do hodín, ktoré stolnotenisový oddiel vyčlenil na Jurskú ligu, sa nepomestí viac ako zápasy. Pripravovať sa musí každý sám podľa svojich možností. Ostatne nikto sa nesťažuje.

Hralo sa v štyroch skupinách, aby si aj slabší zahrali.

Najlepší prehľad poskytnú tabuľky v skupinách. Vo vodorovných riadkoch je najprv poradové číslo hráča, potom meno hráča a ďalej jeho jednotlivé výsledky. Navrchu stĺpca zhora nadol sú poradové čísla tých istých hráčov a v kolonke, kde sa vodorovný stĺpec so svislým stretá, nájdete výsledok, ktorý vás zaujíma. Predposledný stĺpec vyjadruje v zlomku víťazstvá a prehry a posledný konečné umiestnenie v skupine. Zo skupín postúpili prví a druhí do pavúka, kde už postupovali len víťazi.

A skupina                         1     2         3             4      5        6            V/P        Poradie

1. Tóth                              x     2:0      2:0          2:0    0:2     2:0         4/1        2
2. Pucher                          0:2   x         2:1          2:1    0:2     2:0          3/2       3
3. J. Lisý                           0:2  1:2       x             2:0    0:2    2:0          2/3       4
4. Jurkovič                        0:2  1:2      0:2          x       0:2    2:0          1/4       5
5. Drozda                          2:0   2:0     2:0           2:0    x       2:0          5/0       1
6. D. Lisý                          0:2  0:2      0:2          0:2     0:2     x            0/5       6


B skupina                        1        2       3          4           5           6          V/P     Poradie    

1. Morvay                        x        2:0    0:2      2:0         2:0      2:0         4/1      2
2. Matúšek                       0:2      x      0:2       0:2         0:2     0:2          0/5     6
3. Št. Lisý                         2:0     2:0    x         2:0          2:0     2:0         5/0      l
4. B. Tomaškovič            0:2       2:0    0:2      x           0:2      2:0          2/3     4
5. P. Hupka                        0:2       2:0     0:2     2:0     x      2:0              3/2    3
6. Krebs                              0:2       2:0     0:2     0:2     0:2   x                 1/4    5

C skupina                         1       2        3       4        5       6        7         V/P    Poradie

1. Pavelek                        x       2:0     2:0     2:0    2:0     2:0    2:0        6/0     1
2. Stratov                          0:2    x       2:1     0:2     2:0     0:2    2:0        3/3    4
3. V. Lisý                         0:2    1:2     x        0:2    2:0     0:2     0:2        1/5    6
4. Vitáloš                          0:2    2:0    2:0     x        2:0     2:1     2:0        5/1    2
5. A. Hupka                      0:2    0:2    0:2      0:2    x        0:2     0:2        0/6    7
6. Košický                         0:2   2:0     2:0     1:2    2:0     x       2:0         4/2     3
7. Vidová                           0:2   0:2     2:0     0:2   2:0      0:2     x           2/4    5

D skupina                         1       2       3        4          5      6         7      V/P  Poradie

1. P. Hupka                       x      0:2    0:2      0:2      0:2    2:0      0:2    1/5    6
2. Mihálik                         2:0    x      0:2      0:2      0:2     2:0      1:2    2/4    5
3. M. Lisý                         2:0    2:0   x         2:0      2:0     2:0      2:0    6/0    1
4. S. Tomaškovič              2:0    2:0    0:2    x        2:1      2:0       2:0    5/1    2
5. M. Hupka                      2:0    2:0   0:2     1:2      x        2:0       0:2    3/3    4
6. Podskoč                         0:2    0:2   0:2     0:2      0:2    x          0:2     0/6    7
7. P. Tomaškovič               2:0   2:1    0:2     0:2     2:0     2:0       x       4/2    3

Prví dvaja zo skupín vytvorili osemčlenného pavúka: Drozda - S. Tomaškovič 2:0, Morvay - Pavelek 2:0, M. Lisý - Vitáloš 2:0, Tóth - Št. Lisý 2:0. Semifinále: Drozda - Pavelek 2:0, M. Lisý - Tóth 2:0. Finále: M. Lisý - Drozda 2:0. Štvorhra: M. Lisý, Št Lisý - Matúšek, Stratov 2:0, Košický, Košický - Hupka, Hupka 0:2, Hassel, Vidová - Mihálik, Pucher 2:0,Morvay, Pavelek - Tomaškovič, Tomaškovič 2:0. Semifinále: Lisý, Lisý - Hupka, Hupka 2:0, Morvay, Pavelek - Hassel, Vidová 2:0. Finále: Lisý, Lisý - Morvay, Pavelek 2:1.

Víťazmi sa teda stali v dvojhre Martin Lisý a v štvorhre Martin a Štefan Lisovci.

Rekreační stolní tenisti sa prihlásili do Komunitného združenia Sami-sebe Pezinok. O združení sme písali vlani vo vianočnom čísle. Na osvieženie pamäti: ide o združenie ľudí s rovnakým cieľom. Kto chce niečo urobiť a má na to chuť aj ľudí, ale chýbajú mu peniaze, stačí urobiť projekt, v ktorom ozrejmí, o čo ide a Komunitné združenie Sami-sebe mu schváli príspevok na to, aby sa dal projekt uskutočniť. Združenie projekt turnaja schválilo a dalo stolným tenistom peniaze. Za peniaze sa kúpili predovšetkým dnes také drahé loptičky a ceny, ktoré dostali hráči na prvých troch miestach.

KOMPLIKOVANÉ PENIAZE

V priebehu posledných desať rokov nastalo množstvo zmien. Medzi ne patrí aj stále narastajúci počet finančných inštitúcií, bánk a spoločností. Pred desiatimi rokmi radový občan využíval dve maximálne tri finančné inštitúcie. Svet peňazí bol jednoduchý a nekomplikovaný. Málokto si však uvedomuje, že dnes existujú stovky, ba tisícky produktov, ktoré sú pre väčšinu z nás málo pochopiteľné a zrozumiteľné.

Žijeme vo svete nezrozumiteľných peňazí. Nevieme sa zorientovať v neustále sa meniacej a rastúcej ponuke a ani na to nemáme čas. Pritom je na zváženie, že svoje finančné rozhodnutia konzultujeme so známymi a susedmi. Ale na operáciu slepého čreva by sme k susedovi nešli, takisto chorý zub by sme si neliečili v kruhu svojich známych. V takýchto prípadoch sa obraciame na rady a skúsenosti odborníkov. A pritom vedieť dobre a bez rizika narábať s našimi peniazmi je rovnako veľké umenie ako odoperovať slepé črevo. Za služby odborníkov tvrdo platíme. Služby finančného poradcu nám však naopak peniaze do rodinného rozpočtu prinášajú.

Popri bežných profesiách, ktoré bez zábran využívame, musíme si zvyknúť aj na finančného poradcu. Je tu, aby zostal a pomohol nám.

ING. MARIO GIBALA finančný poradca OVB Allfinanz

Ak neviete, ako nejakú finančnú transakciu uskutočniť, ak máte pochybnosti o vlastných finančných operáciách, ak máte otázky pre finančného poradcu, napíšte nám do redakcie. Ing. Gibala vám odpovie. Odpovie na finančné otázky, nie na právne, súvisiace s finančným tokmi. Jeho poradenská služba je bezplatná.

MILUJ BLÍŽNEHO SVOJHO

Do týždňa modlitieb za zbližovanie kresťanov od 18. do 25. januára padla aj nedeľa 21. januára. Tento dátum je v Jure historickým medzníkom, lebo v tento deň sa stretli kresťania, katolíci a evanjelici spoločne v Piaristickom kostole Najsvätejšej trojice vo Svätom Jure. Nikto zo zainteresovaných nám nevedel povedať, či už podobné pokusy boli. Ak aj boli, ovocie ešte nepriniesli. Nebolo ľahké podobné stretnutie uskutočniť. Predsa len je tu dlhá história dvoch vierovyznaní v jednom meste. Je to história vzďaľovania, nie zbližovania. Časy, keď sobáš medzi katolíkom a evanjeličkou alebo opačne bol spojený s mnohými prekážkami, sú za nami. Dušpastieri oboch vierovyznaní neradi videli svoje ovečky prechádzať z jedného košiara do druhého. Ak aj jedna ovečka chcela, nechcel to pastier ani kŕdeľ. Boli to časy latentnej, no aj navonok prejavovanej vzájomnej cudzoty, ktorá občas vyústila až do nenávisti, časy rozdelenia.

Tento proces kolísal, ale žil, rozdeľoval a páchal zlo ako každý proces, ktorý ničí, a netvorí. Jeho ďalšiemu rozvoju na počudovanie zamedzil okem iného aj štátom a ústredným výborom strany mocensky vnucovaný ateizmus. Vrchnosťou nadiktovaný ateizmus nepochodil, časom sa stal smiešny aj jeho tvorcom, ale pod jeho stálou hrozbou sa stali ľudia za vyše štyridsať rokov socializmu vlažnejší a schladla aj cudzota dvoch náboženstiev. Vnucovanie ateizmu a hlásanie bezbožnosti myšlienke zbližovania pomohlo. Takto to bolo u nás, takto to bolo aj v Jure.

Opúšťanie dedín a sťahovanie ľudí do miest, opúšťanie polí a hľadanie miesta na zapustenie nových koreňov uviedli ľudí do zmätku, a to sa odrazilo aj na náboženskom cítení ľudí. Veriaci ešte vždy verili. Ľahko im bolo veriť, keď bolo všetko na svojom mieste a všetko bolo podriadené poriadku, na ktorý si všetci zvykli. Nová robota, nové vzťahy a nové vlastne všetko vytvorilo nový poriadok vecí, ktorý nebol ľahko pochopiteľný. Jedni odišli zo známych domov a dvorov, druhým známy dvor ostal, ale postupne z neho vymizli sliepky, husy, kravy, kozy a kone. Z dvora sa stalo javisko bez hercov. Človeka opustila vrúcnosť. Hľadal a nenachádzal, cítil zmätok, ale nevedel si s ním poradiť.

Žijeme v inej dobe. Dnes nikto nikomu nevnucuje ateizmus, nikto nikomu nevnucuje žiadne vierovyznanie a náboženstvo. Priestor slobody mohutnie a vzrastá. Nastal príhodný čas na to, aby ľudia pochopili prostú pravdu, ktorá im aj predtým mohla vyklať oči, že katolícke a evanjelické vierovyznanie majú oveľa viac spoločného ako rozdielného. A nastal čas aj na stretnutie ľudí dvoch vierovyznaní pod klenbami jedného kostola. Pred desiatimi alebo päťdesiatimi rokmi nemožnosť, dnes skutočnosť.

Celosvetovo to zašlo oveľa ďalej. V Jure ide len o tieto dve vierovyznania. Ak sú aj iné, ich zastúpenie je zanedbateľné. V Jure sa v piaristickom kostole stretli ľudia dobrej vôle oboch vierovyznaní. Bola to prvá lastovička a účasť bola pekná. O zbližovaní kresťanov prehovorili evanjelický biskup Filo a katolícky duchovný, staručký páter Horvátik. Pán biskup bol kedysi farárom v Jure, páter oveľa dávnejšie piaristom v jurskom kláštore.

Veriaci dvoch vierovyznaní sa modlili k jednému Bohu modlitbou lásky k blížnemu pod klenbami kostola, ktorý raz patril jednej cirkvy, raz druhej, čo vyvolalo mnoho zla a vyústil zase len do nenávisti. Najprv schladla, neskôr sa, dúfajme, celkom vytratila. Aké malicherné sú svetské spory proti večnosti. Pred Bohom kostol nepatrí tej alebo onej cirkvi, ale veriacim, ktorí veria prostej myšlienke: Miluj blížneho svojho. Modlitba zjednocuje.

Posedením v pivovare Codecon, ktorý sídli priamo v kláštore, sa stretnutie zakončilo. Neuskutočnilo sa kvôli jedlu, pivu a vínu, ale poskytlo voľnosť, pri obradoch a modlitbách nedosiahnuteľnú.

V Jure sa tak uobil krok, ktorý budú mnohí žehnať, poniektorí budú mať proti nemu námietky a iných ponechá v ľahostajnosti. Bude to s ním ako so všetkým. Jednako každý rozumný človek pochopil, že semienko je zasiate. Na ovocie si ešte musíme počkať.