SVATOJURSKÉ OHLASY 3-2002

HOKEJISTI ZJEDNOTILI CELÚ KRAJINU

Slovenskí hokejisti získali titul majstra sveta. Do nasledujúcich majstrovstiev to je pre obyčajných ľudí stav, pre hokejistov proces. Už vo chvíli, keď stúpala za zvukov hymny cez trblet sĺz našich hráčov rozmazaná bielo- modrá-červená vlajka na stožiar, sa začal pre nich proces prípravy na obhájenie titulu. Neodškriepiteľná stará pravda hovorí, že získať titul je ľahšie ako ho obhájiť.

Aj tréner Filc hovoril o stave a procese. Dostal otázku o psychickej príprave mužstva na finálový zápas s Rusmi. Povedal, že príprava na každý ďalší zápas nie je nejaký práve dosiahnutý stav mužstva, ale stály proces, ktorý sa začal už pred majstrovstvami. Chcel tým zdôrazniť nepretržitosť striedania nálad jednotlivcov aj celku a svoju úlohu a povinnosť vylúčiť z tejto zmesi porazenectvo a malomyseľnosť a usmerniť vôľu a sebavedomie každého hráča, ešte aj náhradníkov do jediného bodu, konečného víťazstva.

Pripúšťam, že príliš globalizujem, ak tvrdím unisono s ostatnými médiami, že celé Slovensko žilo v tých dňoch hokejom, držalo našim palce a fandilo im. Prinajmenšom to bola drvivá väčšina.

Televízia vynúrala, ako sa staré babky v domove dôchodcov nevedeli odtrhnúť od obrazovky, ako zatínali päste a celkom nebabkovsky hokejistom fandili, hoci hokeju očividne nerozumeli. Obrázky z obrazovky zachytili a nadlho, možno navždy nám zafixovali v pamäti, ako vystupuje kapitán Šatan z lietadla s pohárom majstrov sveta nad hlavou, aby každý videl. A obrázky pokračujú privítaním na Námestí SNP. Národ sa zjednotil. Čoby národ. Aj cudzinci sa pridali a lámanou slovenčinou sa zarátali medzi Slovákov, a žiaden Slovák proti tomu nič nemal. Raz bolo celé Slovensko ako jeden muž a trvalo to pár dní. Škoda, že nie na večné veky.

Sú tu dve nejasnosti. Kedy presvedčili hráči sami seba, že šampionát sa môže skončiť len ich víťazstvom a kedy o tom presvedčili celú krajinu? Dva mesiace pred majstrovstvami sveta boli zimné olympijské hry a na nich olympijský hokejový turnaj. Medzi ľuďmi na Slovensku sme nezaznamenali ani len chabý pokus vzniku podobnej nálady. Nad našimi hokejistami väčšinou ľudia len mávli rukou, ako že aj tak nemajú nádej vyhrať, a my máme aj tak oveľa vážnejšie starosti.

Dvakrát to isté nebolo to isté. Celková situácia na Slovensku sa od olympijských hier do majstrovstiev sveta nezmenila, aby sa záujem o hokej a viera vo víťazstvo našich dala ňou vysvetliť. V skupine naše mužstvo neoslnilo. Začalo vlastne to isté, iba trošku popremieňané mužstvo, ktoré po OH bolo v nemilosti. Titul získalo mužstvo už s výraznejšími zmenami, ale stále s tým istým trénerom a koncepciou, a stále to bolo to isté mužstvo. Tréner Filc niekoľkokrát spomenul, že zahorkol, lebo vklad celého realizačného tímu a všetkých hráčov do olympijských hier a do majstrovstiev sveta bol rovnaký. Ibaže výsledky boli diametrálne odlišné.

Povedzme, že vzťah celej krajiny k hokejistom bol vo výsledkoch. No keby naše mužstvo bolo vo finále s Rusmi prehralo, dovolím si tvrdiť, že by tej slávy po majstrovstvách nebolo oveľa menej. Druhé miesto je predsa krásne, za nami by boli skončili favoriti Švédi, Fíni, Česi, USA a Kanada, tak čo.

Naše mužstvo v USA nebojovalo, neusilovalo sa. Ak aj bojovalo, nikoho nepresvedčilo, že bojuje. Nebolo to na ňom vidieť. Keď nevieš, aspoň bojuj. Stále tak ostávame pri tej viere v seba, trénera a spoluhráčov. Po bitke je každý generál a aj tréner Filc vo Švédsku a po Švédsku oveľa ľahšie, uvoľnenejšie a objektívnejšie vylíčil silu nášho mužstva. A na počudovanie to nebolo v korčuľovaní, prihrávkach a streľbe. Nebolo to ani v taktike a stratégii a Filc predsa o tom hovoril celé hodiny. Hovoril a sile kolektívneho ducha.

Tolstoj vo Vojne a mieri píše o duchu vojska. Rota s duchom je silnejšia ako pluk bez ducha. Začiatkom sedemdesiatych rokov bola v hádzanej mužov Juhoslávia a zvyšok sveta. Proti Juhoslávii nemohol žiaden tréner so zdravým rozumom postaviť svoje mužstvo s cieľom vyhrať. My sme skončili na OH v sedemdesiatom druhom v Mníchove druhí za Juhosláviou. Celé hodiny som o tom s trénerom strieborných hádzanárov Víchom debatoval. Nejde o detaily. Vícha vtedy povedal, že pri veľkej vyrovnanosti môže takých päť šesť mužstiev jedno druhé rovnako poraziť ako s ním prehrať. Takže potom rozhodnú dve veci: momentálny zdravotný stav každého jednotlivca a hlavne duch mužstva. Nepomenoval to týmto tolstojovským termínom, ale mal na mysli presne to. Duch sa skladá z ducha jednotlivcov, ale pozor. Nie je to prostý súčet, kolektívny duch je v sebavedomom mužstve oveľa viac, v malomyseľnom oveľa menej. S matematikou tu nevystačíme. Juhosláviu sme pochopiteľne neporazili ale turnajom sme prešli s potrebnými víťazstvami až do finále a skončili sme druhí.

V celej príprave na OH v Mníchove som sledoval rast výkonnosti hádzanárov, ale aj rast ducha mužstva. Jeho krivka plynulo stúpala. Hádzaná nie je šport, ktorý by ovplyvnil celý národ ako hokej, vlastne vtedy celé dva národy, aby ňou žili a na OH je veľa športov a mali sme viac želiezok v ohni. To sa nedá porovnávať. Ale dá sa porovnať narastanie ducha vojska, v tomto prípade mužstva.

Ale tu ide aj o ducha občianskeho, ducha prostých ľudí, ktorí vierou a držaním palcov pomáhali, koľko vládali. V jednote je sila. Uverili všetci, aj staré babky, lebo celá krajina oveľa lepšie a presvedčivejšie ako exaktná veda pochopila, nie, nepochopila, ale prijala to, čo muselo podľa všeobecného presvedčenia trénera, realizačného tímu, hráčov a celej krajiny nastať.

Titul sme museli získať, lebo to chceli všetci. Preto bolo aj Slovensko tých pár dní ako jeden muž, aj babky v starobinci, ba aj cudzinci cítili, že patria medzi nás.

Už len maličká otázočka. Koľkí z tých, ktorí po finále a na privítaní v Bratislave skandovali, že Šatan je boh, ho po zimných olympijských hrách aj s jeho trénerom a spoluhráčmi zatracovalo, a nevedelo mu prísť na meno? Bol to ten istý Šatan, ten istý tréner a tí istí hráči, aj keď nie všetci, ibaže Šatan nebol žiaden boh. Prečo teda?

Len preto, že nikto z hráčov v USA a ani Šatan nemal toho ducha toľko, že by ho mohol rozhadzovať a stále by ho mal dosť. Čo je to za tesné susedstvo boha so zatracovanými a opovrhovanými? Idú na mňa z toho zimomriavky.

Jednako hokejisti zjednotili celú krajinu, len na pár dní, ale predsa. Urobili oveľa viac ako všetci politici spolu od deväťdesiateho roku. Toto sa doteraz podarilo len raz na pár dní majstrom sveta v ľadovom hokeji 2002.

JE PO HODOCH A OSTALI SPOMIENKY

Na hody sme už pomaly aj zabudli. Vydarili sa, vydýchli si usporiadatelia a my po tej ťažkej túre s nimi. Predpovede počasia neveštili bohviečo, ale naplnil sa najoptimistickejší scenár, teda že nepekné predpovede sa aspoň v Jure nenaplnili. Na všetky tri dni nepredpovedali meteorológovia bohviečo, jednako piatok ušiel, v sobotu spŕchlo, ale len krátko, a nedeľa ušla tiež.

Pozrime sa trošku k susedom na konkurenciu. Týždeň po jurských hodoch boli hody v Rači. Kto by rátal stánky, ceny a možnosti tenkej peňaženky. Stánkov je vždy toľko, o koľko majú záujem jarmočníci a ceny sú také, aké odhadnú, aby si naplnili mešec. Kto sa chce baviť, neľutuje korunu, len nech nemusí vystávať nekonečné rady. No novinám ide o iné.

V Rači boli kolotoče, stánky, pivo, víno, trúnky, cigánske, kurčatá a všetko, čo k hodom patrí. Toto sa vždy naplní, o to netreba mať obavy, všemocný zákon ponuky a dopytu nikdy nezlyhá. To všetko bolo aj v Jure. Možno mnoho stánkov bolo v Jure a v Rači nie takých istých, ale tých istých aj s tými istými predavačmi. Trh neporovnávame, nemáme prečo.

Program je to, čo robí jurské hody hodami.

V Rači som na hodoch nebol, ale vypočul som si toho dosť. Usúdil som, že tamojší organizátori si hlavu s kultúrnymi podujatiami veľmi nelámali. Boli hody v Jure, o týždeň na to v Rači. Ak sa dá veriť mienke tých, ktorých som si vypočul, jurské hody vyhrali na celej čiare.

Výstavy, tance, hudba a mažoretky, to nie je pre každého, iba pre mnohých. Niekomu stačia stánky, deťom kolotoče a koníčky. Ale produkcia na tribúne nikomu pri poháriku nemá prečo skaziť náladu, výstavné siene boli bokom od centra diania, iba v tichosti pozývali. Bohatstvo a pestrosť hodového programu nie je výdobytkom tohtoročných hodov. Latku postavili usporiadatelia vysoko hneď na prvých hodoch a teraz na jedenástych, či chceli alebo nie, museli ponad ňu skočiť. Ale oni chceli, s niečím priemerným by sa neuspokojili.

U Jana Zelenku ste mohli vidieť Jur v tisícich podobách a z takých uhlov pohľadu, že vám chvíľu trvalo, kým sa čosi dôverne známe zmenilo na istotu, čo to vlastne je, odkiaľ a ako to výtvarník videl a niekedy aj prečo sa na krajinku tak, a nie inak pozeral. Sochy patria von, hovorili mnohí sochári, hľadajúc spojenie krásy krajiny a svetla a tieňa s tvorivým ľudským dielom. Za Karola Drexlera vystavili in memoriam jeho žiaci sochy, ktoré väčšina Juranov nevidela a až po smrti výtvarníka ich mohla obdivovať. Je veľmi riskantné vyložiť sochy čo len na jednu noc na dvor?

Mimoriadnu slávu zožal amatérsky archeológ a historik Branko Stapar s výstavou Stopy času nie iba vďaka pestrosti a vzácnosti artefaktov. Dal svojej výstave systém hodný profesionála a sieň múzea citlivo povýšil na samostatné výtvarné dielo, ktoré žije teraz už len v našej pamäti.

Už to začína byť popisné. Ale ako vyhmatnúť jediným úhrnom atmosféru hodov? Hádam iba tak, že z bohatej ponuky si mohol vybrať každý, že komisia mala skôr prísne oko ako šťastnú ruku, a to je malým jurským pomerom poklona.

Popýšili sme sa námestím, na ktoré sme si už pomaly zvykli a jeho krása nám pred očami pomaly nenápadne dozrieva a už sme si nám patrí.

Je po hodoch a ostali spomienky.

SCHEIDLIN NEBOL SCHEIDLING

V druhom čísle Svätojurských ohlasov sme na úvodnej strane písali o peknej myšlienke premietnutej do projektu Občianskeho centra sprístupniť Scheidlinovu záhradu všetkým, aby mali ľudia aspoň ilúziu, že sú v parku. Redakcia mala k dispozícií nejaké listiny z projektu, kde sa písalo o Scheidlingovej záhrade. V našich novinách to vždy bola Scheidlinova záhrada a už sme si tak zvykli, že sme o nej písali tak ako sa v Jure hovorí, Šajdlinka. Zvyk sa stal železnou košeľou a železná košeľa už prestala tlačiť.

Jednako skúsený redaktor, ktorý prešiel všetkými nástrahami socialistického formalizmu, by tak naivne nemal naletieť na chybu. A predsa sa stalo. Mal si vec overiť, bolo kde. Ale pristúpil na cestu ľahšieho odporu. Myslel si, že ak sa niekto oveľa hlbšie, ako prikazuje bežná novinárska rutina, ponoril do problematiky Šajdlinky, asi vie lepšie ako redaktor, ako sa správne píše meno nebohého grófa. Tak sa stalo, že som jeho meno bez zlého úmyslu napísal Scheidling. Neverte napísanému. Tým, ktorých sa to dotklo, sa ospravedlňujeme. Redaktor nemá čo veriť, ale ak si nie je istý, veci a najmä mená preveriť.

To ešte nie je všetko. V článku je veta "...a do Šajdlinky viedla tá najškaredšia zelená plechová brána." Kto sa chce presvedčiť, môže vidieť, že brána je bledohnedá, farby odstáteho kakaa. To sa nedá ani vysvetliť: chodím tade skoro každý deň. Vysvetlenie, ale nie ospravedlnenie by bolo, že ošiaľ plechových brán v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v starých uliciach Pezinskej, Prostrednej a Bratislavskej šiel ruka v ruke s ošiaľom tej odpornej zelenej farby a spojil sa mi v hlave ako odpor proti plechovým zeleným bránam.

Ponechajme ľudomilnému grófovi jeho meno Scheidlin, hovorme o jeho záhrade na jeho počesť Šajdlinka. Je to také dôverné a domácke. A odpočiňme si v tôni stromov v slnečných dňoch na prelome jari a leta.

KEĎ ZAHUČÍ SIRÉNA (2.)

V minulom čísle sme v článku pod týmto istým titulom písali o signáloch sirény a ich rozlíšení, aby sa občania hneď podľa akustického rozlíšenia signálu, dozvedeli, čo sa vlastne deje. Teraz si niečo povieme o situáciách, ktoré môže nečakane a bezprostredne ohroziť náš život alebo prinajmenšom zdravie ešte prv, ako by nás siréna varovala.

Cez naše mesto prechádzajú dve dôležité dopravné tepny: železnica a štvorprúdová štátna cesta. Po týchto trasách sa preváža veľké množstvo tovaru a medzi inými komoditami aj veľké množstvo nebezpečných chemikálií. Najnebezpečnejšie sú tekutý chlór a amoniak. Prevážajú sa v cisternách hlavne po železnici a v menších množstvách aj v autocisternách.

Chlór je žltozelenej farby, amoniak bezfarebný. Obe látky sú prudko jedovaté, a preto smrteľne nebezpečné. Kým vlak alebo autocisterna idú, nebezpečenstvo obvykle nehrozí. Pri vykoľajení vlaku alebo havárii autocisterny sa môže v normálnych podmienkach dopravy dobre zabezpečená cisterna alebo autocisterna poškodiť a chlór alebo amoniak začne unikať do okolia. Tekutý plyn sa ihneď začne prudko vyparovať. Chlór tvorí žltozelené oblaky podobnej farby, ako bola pôvodná kvapalina, a farba amoniakového plynu je zase biela. Oba plynu sú pomerne ťažké, ťažšie ako vzduch a držia sa nízko pri zemi, prevaľujú sa. Vystúpia maximálne do výšky siedmich metrov. Ak je vietor, rozfúka ich do okolia. Stačí na to aj vánok, ktorý by sme si ináč ani nevšimli. Malý hustý oblak podľa sily vetra onedlho pokryje dosť veľkú plochu zeme.

Čo robiť, ak sme náhodou v blízkosti takejto havárie? Najlepšie je vziať nohy na plecia a ujsť z miesta havárie čo najďalej, lebo to nie je robota pre neodborníka, ktorý nevie, čo má robiť a nie je ani situácii primerane vystrojený. Utekať treba zásadne hore kopcom, lebo plyn sa drží, ako sme už spomínali, asi do siedmich metrov pri zemi. Ak vieme, odkiaľ fúka vietor, tak proti vetru a hlavne čo najďalej.

Pri úteku varujte každého, kto sa k nebezpečnej zóne blíži, najmä deti, ktoré sú veľmi zvedavé, a nevedia si predstaviť, aké nebezpečenstvo ich čaká. Ak ste v panike napríklad zabudli bicykel neďaleko havarovanej cisterny, nechajte ho tam. Život je cennejší ako bicykel. Ak sa cisterna prevrhne na hradskej neďaleko vášho domu, v prvom rade pozatvárajte všetky okná a dvere. Ak ste v dome, ktorý má viac poschodí, vyjdite do vyšších poschodí, kam mrak nedosiahne. Pre istotu aj vo vyšších poschodiach sa musia pozatvárať všetky dvere a okná, aby sa plyn ani nejakým náhodným vírením vzduchu nedostal do bytu. Okná musia byť pri blízkej havárii vždy dobre uzatvorené aj na poschodí, lebo tu nemusí dogmaticky platiť sedemmetrová výška. Číha tu nebezpečenstvo komínového efektu. Pri dobrom ťahu môžu oba plyny vystúpiť nečakane vysoko.

V dome nám neostáva už nič iné, len čakať, kým bude nebezpečenstvo odvolané, teda ak odtrúbi siréna koniec poplachu dvojminútovým rovným húkaním.

V prípade inverzie sa môže stať, že nebezpečenstvo bude trvať veľmi dlho, dokonca aj niekoľko dní. Takýto poplach môže odvolať iba veliteľ záchrannej akcie.

O tom, aké sú tieto plyny nebezpečné, najvýrečnejšie hovoria správy. Nie je to tak dávno, čo manželský pár zahynul v žumpe pri oprave čerpadla. V žumpe sa vytvorilo rozkladom odpadu veľa amoniaku, ktorý sa na malom priestore skoncentroval a manželia už nestihli pred zákerným plynom ujsť.

Nebuďme zvedaví a senzáciechtiví, nechcime byť pri tom, aby sme sa potom mohli pochváliť správami z prvej ruky. Veľmi nebezpečné sú havárie cisterien s benzínom a etylénom, lebo obe látky sú prudko horľavé a prudko výbušné. Ak príde k výbuchu, tlaková vlna je taká silná, že na niekoľko desiatok metrov môže mať smrteľné následky.

Nabudúce si povieme pár slov o tom, kedy nám hrozí evakuácia.

 

VLASTNÍCI POZEMKOV SA KONEČNE DOČKALI

V apríli tohto roku spracovateľ Ing. Sadloň odovzdal Okresnému úradu v Pezinku projekt pozemkových úprav v katastrálnom území Svätého Jura. Tieto úpravy boli nariadené v roku 1992 a teraz sa dostali do etapy, na ktorú vlastníci pozemkov už netrpezlivo čakali. Začiatkom mája dostali všetci majitelia pôdy výpisy z nového stavu. V tomto výpise je nové parcelné číslo, výmera a druh pozemku, vlastnícky podiel a ocenenie. Spolu s výpisom dostal každý poučenie, že námietky, ak nejaké má, môže zaslať do 30 dní odo dňa doručenia písomne na Okresný úrad v Pezinku, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Štefánikova 10, 902 01 Pezinok.

Grafická časť projektu, teda návrh nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav je vystavená v zasadačke mestského úradu od 13. mája a bude vyvesená do 21. júna 2002. Pozrieť si ju môžete v pondelok, štvrtok a piatok od 9.00 do 15.00 a v stredu od 9.00 do 16.30. V zasadačke sú aj pracovníci okresného úradu, ktorí vám na požiadanie vyhľadajú na mapách, čo potrebujete.

Odbor PPaLH očakáva veľký záujem majiteľov pozemkov, a preto ich prosí, aby si so sebou priniesli výpisy z registra pôvodného aj nového stavu. Pracovníci okresného úradu dúfajú, že občanov uspokoja.

Pri tejto príležitosti by som rada poinformovala všetkých záujemcov o priebehu prác od polovice roku 1998, keď práce na projekte pozemkových úprav prevzal Ing. Sadloň.

V roku 1998 sa zmenil obvod pozemkových úprav. Z pôvodných 1693 hektárov v obvode pozemkových úprav zostalo 1045 hektárov. Obvod pozemkových úprav sa určoval v teréne komisionálne za prítomnosti členov predstavenstva PÚ, zamestnancov Poľnohospodárskeho družstva vo Svätom Jure, Okresného úradu v Pezinku a spracovateľa.

V roku 1999 urobil projektant meračské práce v teréne, zisťoval vlastníkov na katastri, hľadal doklady o vlastníctve v archíve a pripravoval si vlastnícke a iné podklady potrebné na prekonávanie umiestnenia nových, náhradných pozemkov. Rokovania o umiestnení náhradných pozemkov prebehli od marca do júna 2000 v zasadačke mestského úradu vo Svätom Jure. Zúčastnilo sa na nich 1897 vlastníkov pôdy. Zároveň s prekonávaním vlastníci aj odsúhlasili zásady na umiestnenie náhradných pozemkov. Register pôvodného stavu bol vypracovaný 1. júla 2000 a v apríli 2001 bol schválený.

Podľa návrhu, ktorý vzišiel z prerokúvania, sa vytýčili navrhnuté pozemky vlastníkom, ktorí užívajú pozemky, alebo o ich vytýčenie požiadali pri prerokúvaní, alebo sa prihlásili na výzvu okresného úradu do 10. júna 2001.

Išli iba o predbežné vytýčenie, aby vlastníci aj v teréne videli pozemky navrhnuté v projekte podľa prerokovania celej záležitosti. Viackrát sme vlastníkov upozornili, že nemôžu vstupovať do užívania takto vytýčených pozemkov. Keďže záujem o predbežné vytýčenie bol väčší, ako sa čakalo, termín odovzdania sa posunul o pol roka.

Kompletný projekt pozemkových úprav odovzdaný na odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu v Pezinku bol spracovaný podľa odsúhlasených zásad umiestnenia náhradných pozemkov. Jednou z prijatých zásad bolo, že vlastníci si žiadali náhradné pozemky v tých istých blokoch, ako mali svoje pôvodné pozemky. Územie patriace do obvodu pozemkových úprav sa pre projektovanie rozdelilo do 34 blokov.

Druhou dôležitou zásadou bolo, že celková výmera nových pozemkov nesmie byť zmenšená viac ako o 10 percent z celkovej výmery.

Všetkými písomnými námietkami podanými v lehote sa bude okresný úrad zaoberať. Až po prerokovaní námietok sa môže projekt pozemkových úprav schváliť. To znamená, že termín schválenia projektu je závislý od množstva podaných námietok a ich vyriešenia. Po schválení projektu odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nariadi jeho vykonanie, teda vytýčenie pozemkov v teréne. Súčasťou vykonania je aj spôsob prechodu na užívanie nových pozemkov, o čom budeme znovu informovať.

ING. HANA SVRČKOVÁ

vedúca odboru PPaLH OÚ v Pezinku

VÝLET S POÉZIOU

Jednoty dôchodcov vo Svätom Jure je veľmi činorodá. Jej členovia prichádzajú s nápadmi, ktoré sa onedlho premenia na plány, a netrvá dlho ani ich uskutočnenia. Ostatne dôchodcovia nie sú milionári, musia žiť skromne, ale za svoju celoživotnú púť si zaslúžia aj zopár skromných radostí. Tie radosti sú o to väčšie, že sa o ne pričinia sami. Sami sebe.

Prednedávnom sa rozhodli, že sa trošku poobzerajú po svete. Nasadli do autobusu a vydali sa smerom na východ. Navštívili Ľubovnianske kúpele, Ľubovniansky hrad, Bardejov a Vyšné Ružbachy.

Takému výletu sa hovorí poznávací, ale nejde v ňom ani zďaleka len o poznávanie. Výlet je zmena v stereotypnom živote dôchodcu. Výlet utužuje priateľstvá medzi ľuďmi. Výlet umožní aj starším ľuďom zabudnúť na denné starosti a žiť hoci len pár dní celkom bezstarostne.

Nebol to len poznávací výlet, bol to výlet so všetkým, čo k nemu patrí. Dôchodcovia si každý večer spolu posedeli a mnohí omladli tancom. Dôchodcovia sa na staré kolená trošku odtrhli, na pár dní sa vrátili do čias mladosti, keď všetko bolo krajšie.

Obrázky hádam ani netreba popisovať. Je na nich naplnenie skromných túžob obyčajných ľudí.

Dôchodcovia si dokázali, že

Dobrý človek ešte žije

Zdravé srdce v hrudi bije

Že tá naša Slovač ešte

V súdržnosti pokračuje

 

MATKÁM

Deň matiek sa oddávna slávi na druhú májovú nedeľu. Deň matiek sa štyridsať rokov za socializmu neslávil, lebo géniovia na ústrednom výbore strany v Moskve chceli do tohoto sviatku zahrnúť všetky ženy, aj nematky. Slávne sa slávil Medzinárodný deň žien. Slávne, lebo to bola krásna príležitosť ten deň nepracovať a oslavovať.

Štyridsať rokov je dlhá doba a takmer sme zabudli na druhú májovú nedeľu v najkrajšom rozkvete jari. Tohto roku sa v Jure prihodilo niečo, čo by sa nemalo stávať, ale ešte si nevieme s tým rady. Hneď niekoľko organizácií sa podujalo pripomenúť všetkým matkám (a tolerantne do toho zahrnuli aj budúce matky) ich sviatok. Nenašli spoločné miesto a čas, kde by sa dohovorili, že sa urobí jedna oslava.

Dá sa na to pozerať aj tak, aj tak. Dobre, že si spomenuli viacerí a škoda, že sa nedohovorili, lebo najlepšia je jedna pekná oslava a podľa možnosti v druhú májovú nedeľu. No lepších je niekoľko osláv ako žiadna.

Trikrát sme matkám pripomenuli ich slávny údel v bolestiach a šťastí rodiť deti. Môžeme im hovoriť budúcnosť národa a v patetickej nálade aj budúcnosť sveta. Jednako oveľa bližšie pravde je, že deti sú budúcnosťou rodiny. Rodiny tvoria národ a národy ľudstvo. Základom ľudstva je na prvý pohľad celkom bezvýznamná bunka, rodina. Nezabúdajme, že niečo celkom malé môže byť zvrchovane dôležité, a tak je to aj s bezvýznamnosťou prvotne bunky ľudstva.

Deti sú budúcnosť rodiny, národa aj sveta. Každému človeku dala život žena, vypeľhala ho, vychovala, a až potom sa vydal na svoju životnú púť. Za všetko dobro a všetok pokrok takto (akosi sprostredkovane) vďačíme matkám, lebo bez matiek by nebolo veľkých ľudí. Bach, van Gogh, Puškin, Tolstoj Einstein a Sacharov boli najprv bezmocné a bezradné deti, až cez láskavé matkino pohladenie z nich vyrástli velikáni.

Každá matka je matkou veľkého človeka, lebo nemôže za to, že život ju v tejto otázke sklame, napísal iný velikán Pasternak. Tak je to. Vo všetkých ľuďoch je zakódovaná veľkosť, ibaže ich životnú cestu náhodou skrížilo niečo, čo nečakali a čo im nedovolilo tú veľkosť dosiahnuť.

Len vymenovať všetky dôvody na oslavu matiek by zabralo priveľa miesta. Naša kultúra vzdáva hold matkám od nepamäti a celý vývoj kultúry dovolí extrapolovať, že to tak bude vždy. Takže jednota dôchodcov oslávila matky 16. mája v Jozefkovom údolí v hoteli Eva a na oslavu prišlo sedemdesiat ľudí. Klub dôchodcov pripomenul matkám ich sviatok 9. mája v knižnici a konečne 21. mája s trošku oficiálnym podtónom (čo nemôže byť na škodu) pogratulovalo všetkým matkám v Codecone mesto.

Na oslavu pozvalo tie, ktoré sa o beh spoločenského života v Jure zaslúžili. Pre ne je to maličká odmena, väčšiny, ktorá nebola pozvaná, sa to dúfajme nedotkne. Taká oslava je napokon ako modlitba. Nezáleží na tom, či sa človek modlí vo vysvietenom nádhernom chráme, alebo opretý o škrabák vo vinohrade, lebo rozhoduje vrúcnosť modlitby.

Matky sa dožili svojho sviatku v celej sláve materstva. Všetci sme vzišli z materského lona. Všetci sme na Deň matiek aspoň na chvíľočku postáli a pripomenuli sme si slávu matiek, ktoré sa v skromnosti rátajú medzi obyčajných ľudí. A aj sú. Neobyčajnosť im prepožičiava len materstvo.

GRATULUJEME

Na oslavu do Codeconu pri príležitosti Dňa matiek pozvali aj jubilantky a niekoľkých jubilantov, ktoré sa v prvých štyroch mesiacoch tohto roka dožili okrúhlych narodenín 70, 75, 80 a 85 rokov a osobitne vyše osemdesiatpäťročné Katarínu Achbergerovú (93), Teréziu Ifčičovú (91), Gertrúdu Pajerovú (90), Karolínu Čechovú (92), Gabrielu Dočolomanskú (92), Annu Tóthovú (90), Veronu Lackovičovú (92), Leonarda Sasku (95),Pavlínu Halenkovičovú (96) a najstaršiu občianku Jura Máriu Froncovú (98) . Všetkým gratulujeme.

NOVÝ ZÁKON O OCHRANE PAMIATOK

A máme tu nový zákon o ochrane pamiatkového fondu č. 49/2002 Z. z. Oproti zákonu 27/1987 Z. z. prišlo k viacerým zmenám. Predovšetkým nerozdeľujeme kultúrne pamiatky na národné kultúrne pamiatky a kultúrne pamiatky. Podľa nového zákona sú všetky kultúrne pamiatky národnými kultúrnymi pamiatkami. Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry SR, Pamiatkový úrad SR a krajské pamiatkové úrady. Pre Svätý Jur je to teda Krajský pamiatkový úrad v Bratislave.

Krajský pamiatkový úrad rozhoduje v prvom stupni o právach a povinnostiach občanov a firiem v ich majetku, ktorý je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Okrem iného sleduje aj stav a využívanie pamiatkového fondu, usmerňuje činnosť majiteľov pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, poskytuje im odbornú a metodickú pomoc a sleduje dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu. Nezabúdajme, že do týchto opatrení patria aj pokuty.

Vlastník kultúrnej pamiatky má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci vo veciach ochrany kultúrnej pamiatky, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky a na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá vznikla aplikáciou alebo rozhodnutím tohto zákona.

Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný robiť na svoje náklady jej základnú ochranu, užívať ju v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, v prípade prevodu vlastníctva oznámiť zmluvnej strane, že na objekt sa vzťahuje režim kultúrnej pamiatky, umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ak to nie je obydlie. Ďalej je vlastník povinný bezodkladne oznámiť krajskému pamiatkovému úradu a obci každé ohrozenie, poškodenie, odcudzenie alebo zničenie kultúrnej pamiatky, každú zamýšľanú zmenu využitia kultúrnej pamiatky a najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky.

Vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale je lokalizovaná v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, má právo žiadať pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci a je povinný s nehnuteľnosťou zaobchádzať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

Len na základe povolenia krajského pamiatkového úradu sa môže umiestniť reklama, oznam alebo nejaké technické zariadenie na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom území.

Obnova kultúrnej pamiatky je podľa tohto zákona súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti. Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný predložiť krajskému pamiatkovému úradu žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy kultúrnej pamiatky. K žiadosti treba priložiť zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné a majetkoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, jej plánované využitie a špecifikáciu zmien v hmotnej a priestorovej skladbe kultúrnej pamiatky.

Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu je povinný vyžiadať si aj vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale je v pamiatkovej zóne, pamiatkovej rezervácii a v ochrannom pásme. K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, majetkoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných územných a priestorových zmien.

Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy kultúrnej pamiatky odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác krajskému pamiatkovému úradu.

Na záver upozorňujeme na výrazné zvýšenie pokút pri riešení priestupkov pri ochrane pamiatkového fondu. U fyzických osôb sa pohybujú až do 100 000 korún, u právnickej osoby alebo osoby, ktorá je podnikateľom do 500 000 korún.

Akékoľvek informácie ochotne poskytnú pracovníci Krajského pamiatkového úradu Bratislava Leškova 17, 811 04 Bratislava.

Mgr. J. KVAČALOVÁ

KPÚ BRATISLAVA

HORÍ

V čase uzávierky tohto čísla bolo sucho. Obdobie na prelome jari a leta, v máji a júni je veľké riziko vzniku a šírenia požiarov vo voľnej prírode. Väčšina požiarov vonku mimo obce je zapríčinená neopatrnosťou občanov. Vo väčšine prípadov si málokto uvedomí, že spaľovanie odpadu, vypaľovanie trávy a zakladanie ohňa môže spôsobiť obrovské škody a v krajnom prípade aj ohroziť životy.

Vlani zasahovali pezinskí hasiči pri 127 požiaroch, z toho bolo 84 vo voľnej prírode. Vo februári a marci tohto roku zasahovali dvadsaťpäťkrát vo voľnej prírode. Z niekoľkoročných skúseností vyplýva, že vo väčšine prípadov občania nerobia základné preventívne opatrenia pri spaľovaní odpadu z vinohradov. Nezabezpečia okolie proti prenosu požiaru a založia oheň a ďalej sa oň nestarajú. Nikoho ani len nenapadne mať niečo na hasenie poruke.

Znovu si vás, vážení občania, dovoľujeme upozorniť na dodržiavanie základných zásad pri zakladaní ohňa v prírode. Nezabúdajte, že spôsobenie požiarov je porušenie právnych predpisov, a môže to byť kvalifikované od priestupku až po trestný čin. Preto žiadame všetkých občanov, aby sa správali k prírode a spoluobčanom tak, ako by chceli chrániť svoj život a majetok.

Dúfame, že našu výzvu pochopíte a prijmete ju s porozumením.

ODBOR POŽIARNEJ OCHRANY

OKRESNÉHO ÚRADU V PEZINKU