Svätojurské ohlasy 3/99


Nebuďme ľahkomyseľní

Leto je čas dovoleniek a prázdnin, čas finišu na našich poliach a čas dozrievajúcej úrody. Poľnohospodári kombajnami zberajú z rôl náš budúci chlieb. Prudké dažde a povodne môže v horúčavách, na ktoré sú júl a august také bohaté, veľmi rýchlo ako šibnutím čarodejného prútika vystriedať sucho. Ohnivý slnečný kotúč nemilosrdne vysáva posledné kvapôčky vlahy zo všetkého živého a hrozí sucho. Sú to dramatické zmeny, ale nám, chráneným múrmi, to tak nepripadá. Nežijeme natoľko ruka v ruke s prírodou.

Horúčavy, oblažujúce vody kúpaliska a milosrdný tieň lesa nám dávajú na sucho zabudnúť a sme ľahkomyseľní ako deti. A deti so zápalkami sú hotové nebezpečenstvo. To už akoby horelo.

Žatva, sucho, ľahkomyseľní fajčiari a nevedomé deti, to je potenciál budúceho požiaru. Tieto žatevné a požatevné dni sú dňami zvýšenej bdelosti požiarnikov. Krátky okamih nepozornosti fajčiara, zaujatosť detí hrou alebo nezodpovednosť človeka, ktorý vypaľoval suchú trávu alebo spaľoval nepotrebný odpad, a oheň sa rozblčí.

Preto by mal každý dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Sú to také samozrejmosti, že ľudia sa div neurazia, keď ich niekto na ne upozorňuje, akože či ich pokladá za slabomyseľných. Jednako znovu a znovu tak konajú, znovu a znovu urobia to, čo by nemali, a čo ich do tejto kategórie ľudí oprávnene zaraďuje.

Naozaj by ste nemali fajčiť ani manipulovať s otvoreným ohňom na miestach, kde je zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiaru. Nezakladajte oheň v blízkosti polí, lúk a lesov. Vyhodený nedopalok cigarety z idúceho auta a vlaku už mnohokrát zapríčinil požiar, ktorý urobil veľké škody, a nielen to. Koľkokrát boli ohrozené aj ľudské životy.

Vypaľovať porasty je zakázané, no ľudia ich predsa vypaľujú. Je zákaz spaľovať slamu na poľnohospodárskych plochách, ale slamové vatry veselo plápolajú.

Rodičia, venujte zvýšenú pozornosť deťom cez prázdniny. Cez prázdniny sa deti hrajú od rána do večera a často tak, že človeku tuhne krv v žilách. Naozaj nejde len o škody, ale najmä o tie nevinné deti, ktoré v nevedomosti môžu ublížiť aj samy sebe. Detský organizmus je chúlostivý a detská duša ťažko znáša utrpenie.

Zodpovedným prístupom môže každý prispieť k ochrane zdravia a života i majetku svojich blížnych.

OKRESNÝ ÚRAD V PEZINKU, ODBOR POŽIARNEJ OCHRANY


ZACHRÁŇME PAGAŠTAN KONSKÝ

Pagaštan konský je u nás známy pod pomenovaním divoký alebo divý gaštan. Najlepšie si vieme predstaviť jeho krásne hnedé plody s vysokým leskom a bledšou, krásne harmonizujúcou škvrnou s ostatným povrchom gaštana. Mnohým utkvel v pamäti ako prvý výtvarný materiál ešte v škôlke: gaštan a pár zápaliek vpichnutých doň. V Jure je veľa krásnych storočných pagaštanov. V posledných rokoch sa rozšírila nebezpečná choroba, ktorou tieto krásne a inak nenáročné stromy trpia. Choroba už zaplavila celú strednú Európu. Prejavuje sa zožltnutím listov až po úplne uschnutie. Je to následok mínovania larvičky ploskáčika pagaštanového (Cameraria ohridella). List najprv ožltne na okrajoch, žltá farba sa postupne rozširuje ďalej, potom pozvoľna prechádza do hnedej a list sa začne skrúcať.

Nastal čas jeho urýchlenej ochrany. Pripravuje sa medzinárodný program na záchranu pagaštana konského. Aj Slovensko bolo prijaté do krajín (Maďarsko, Česko, Nemecko), v ktorých sú touto chorobou pagaštany postihnuté. Ak do septembra 1999 budeme schopní nahlásiť skutkový stav postihnutia našich pagaštanov, je reálny predpoklad, že ochrana sa bude riešiť spoločne z európskych prostriedkov. Zrozumiteľne povedané: ak zmapujeme, nakoľko a ako sú naše pagaštany postihnuté, je tu nádej, že nás jej vykorenenie vyjde lacno a stromy sa zachránia.

No ešte predtým, ako začneme proti ploskáčiku bojovať, musíme dobre poznať situáciu. Preto apelujeme na všetkých občanov, ktorí majú (a je jedno či v záhrade, pustáku alebo na rúne vo vinohrade) divý gaštan, aby vyplnili anketový lístok a doručili ho na správne oddelenie mestského úradu.



                                       ANKETOVÝ LÍSTOK
                             zdravotného stavu pagaštana konského

A   MAPOVANIE PAGAŠTANOV KONSKÝCH
Lokalita: ...........................................  Ulica: ................................ č. d.: ...........
Výška    do 5 m ............... ks  do 10 m ................. ks  nad 10 m ................. ks
Uskutočnila sa výsadba za posledné dva roky?       áno    nie 
Plánujete novú výsadbu?                            áno    nie

B   AKO SA PREJAVUJE CHOROBA
Stromy sú zdravé                             áno    nie     počet stromov: ..........
Ojedinelé poškodené listy                    áno    nie     počet stromov: ..........
Mínovanie - chodbičky a postupné žltnutie sa objavuje:
Len v dolnej časti stromu                    áno   nie      počet stromov: ..........
Na celom strome                              áno   nie      počet stromov: ..........
Listy sa skrútili a opadávajú                áno   nie      počet stromov: ..........

Na jeseň spadnuté lístie:
Zostáva pod stromami, a neodstraňuje sa ani na jar  
                                             áno   nie
Zostáva na mieste, ale na jar sa odstraňuje  áno   nie
Hrabe sa na jeseň, ale ostáva vo vzdialenosti do 100 metrov od pagaštanu 
                                                                                                 áno   nie

Hrabe sa a skladuje sa vo väčšej vzdialenosti ako 100 m alebo sa spáli  
                                                                                                 áno  nie
V prípade aplikácie chemických prostriedkov sú stromy prístupné mechanizačným prostriedkom
Všetky                                       áno   nie
Väčšina                                      áno   nie
Koľko nie  (počet): ............
 RIEŠENIE OCHRANY PAGAŠTANOV
Vôbec nie je potrebná   
Vôbec sa nerieši
Ak sa robia ochranné opatrenia, aké: ..................................................................................................................................................................................................................................................................

Ošetrovanie starých stromov                  áno   nie
Orezávanie poškodených konárov               áno  nie        
Ošetrovanie bútľavín a dutín                 áno   nie 
Iné opatrenia - aké: ..................................................................................................................................................................................................................................................................

Národné centrum pre trvale udržateľný život sa venuje výskumu záchrany pagaštana konského. Najlacnejší a najjednoduchší spôsob, ako pomôcť stromom preklenúť kritické obdobie piatich rokov, kým sa na škodcu adaptujú jeho prirodzení nepriatelia, je takýto postup:

Na jeseň dôsledne pohrabať lístie a hneď ho spáliť. Ak sa to nestihne na jeseň, stačí aj na jar do 10. Apríla, ale na jeseň je to lepšie.

Na jar do 10. Apríla postriekať kmene, až pokiaľ dočiahnete. Najlepší prostriedok je KARATE 2,5 EC.

Ak sa neurobí prvý postrek, alebo ak sa ukáže masívny výskyt ploskáčika, treba striekať ešte aj 25. Júna a 10. Júla. Nestačí striekať len pagaštan konský, ale treba ošetriť aj všetko stromy v blízkosti.

Zneškodňovanie neskorších generácií škodcov je považované za neefektívne. Takisto predčasný výrub pagaštana je nesprávny. Pri dôslednom pohrabaní lístia a chemickom ošetrení dosahuje poškodenie listovej plochy v polovici októbra priemerne 30 percent. úrad


ŤAŽKÁ DOBA, KTORÚ ŽIJEME

Keď sledujeme televíziu a rozhlasové správy, čítame tlač a vnímame život okolo nás, určite si kladieme otázky: Čo sa s týmto svetom deje? Kde kráča ľudstvo? Ako sa to skončí? Veď toľko zločinov, katastrof a nešťastí, čo sa stane za pár dní, sa hádam okrem vojny nikdy nestávalo. Stretávame sa s úplne novými pojmami, ktoré sme ešte pred pár rokmi vôbec nepoznali: organizovaný zločin, tunelovanie podnikov a bánk, detská pornografia a iné brutálne prejavy zla.

Vieme si odpovedať? Zhodneme sa na tom, že k tomuto stavu sme prišli vývojom. Sme národ žijúci vo východnej Európe a doba, ktorú teraz žijeme, nadväzuje na komunistickú etapu. Komunizmus bol programom skupiny ľudí. Marx, Engels a Lenin ho vymysleli a ich nasledovníci zaviedli do života ľudí. Hlavným cieľom bolo najmä odstránenie viery v Boha a dosiahnutie spoločného vlastníctva prakticky všetkého majetku. Sľubovali blahobyt všetkým rovnako.

Výsledkom pôsobenia tejto spoločnosti bola a je hromadná ateizácia a materiálna hodnotová orientácia väčšiny ľudí. Takáto orientácia znamená, že prvoradým cieľom tohoto človeka je čo "najviac mať a užiť". Ateista neverí v nesmrtelnosť ducha človeka, a preto má tendenciu užívať života na tomto svete. V tejto súvislosti kresťanský spisovateľ Tom Foreest v knihe "Ježiš ma uzdravuje", napísal: "Najväčšia lož sveta je v tom, že veríme, že vlastniť materiálne veci je dôležitejšie ako byť niekým, kto žije v spojení a v láske so Stvoriteľom."

S ateizáciou veľkej časti spoločnosti súvisí aj celkový pokles úrovne morálky a mravnosti. Morálka a mravnosť vždy vychádzali len a len z Božích prikázaní. Keď sa spochybní existencia Boha ako zdroja prikázaní, tak nemôžeme inakší vývoj ani očakávať.

Na takto pripravenú pôdu sa po nežnej revolúcii k nám presadili základy liberálnej spoločnosti, ktorá sa dovtedy paralelne s komunizmom vyvíjala v západných krajinách. Dominantné postavenie vo vývoji koncepcie liberálno-konzumnej spoločnosti mali i majú USA. Snaha prevažnej časti ľudí tejto spoločnosti je byť bohatým a užívať života často aj za každú cenu. Čiže zase len ateisticko-materiálna orientácia človeka. Liberálna spoločnosť zdanlivo humanisticky nepripúšťa obmedzovanie slobody ľudí, ani keď ide o šírenie zla, vývoj, ktorý sleduje v tejto dobe, sa zákonite musel dostaviť. Jedným z príkladov takejto slobody je, že v USA v tretej štvrtine storočia vyhlásili vraždenie nenarodených detí za základné ľudské právo. Odvtedy už v tejto krajine interrupciami zavraždili viac ako 20 miliónov detí.

Tieto princípy spoločnosti priniesli do života medzi ľudí rôzne formy vzájomného zdierania, časté podvody kvôli obohateniu a ďalšie prejavy morálneho úpadku, najmä kvôli snahe užiť si. Pretože základným zákonom tejto spoločnosti je rozsiahly konzum, snaha po bohatstve je ešte väčšia ako v etape komunizmu. Teraz si jednotlivec môže uspokojiť aj svoj individuálny, často veľmi egoistický záujem. Nejde o kritiku ľudskej aktivity, práce a čestného podnikania, ale aj pri podnikaní musí mať človek na zreteli základné prikázanie Božie - milovať celou mysľou a srdcom Boha a blížneho milovať ako seba samého.

Sprievodnými znakmi konzumnej spoločnosti je znevažovanie osobnosti a postavenia človeka, stvoreného na Boží obraz (mnohí sme sa stali na našich odevoch nosičmi rôznych obchodným reklám), veľmi nízka morálka a mravnosť (neobmedzený sex, prostitúcia a pornografia, podvody, korupcia a rozširovanie zločinnosti) a úsilie o deštrukciu kresťanstva (rozširovanie náboženstiev východu, vznik rôznych siekt, vrátane satanizmu) a vytvárania podmienok pre modlárstvo. Ľudia sa bezhranične oddávanie záujmom, ktoré zapĺňajú priestor patriaci v človeku Bohu.

Tvorcovia a uskutočňovatelia tohoto typu spoločnosti sú zase len ľudia. A takisto ide o program. Mená autorov a režisérov nie sú všeobecne známe tak, ako boli režiséri komunizmu. Nemusíme poznať ich mená, ale po ovocí, ktoré prinášajú, bezpečne vieme, že ide o ľudí, ktorí veľmi dôsledne nasledujú čierne knieža tohoto sveta.

Že ide o projekt spoločnosti, ktorí zorganizovala pre nás skupina ľudí, svedčí i porovnanie týchto dvoch typov spoločností. Pred rokmi nás nútili učiť sa po rusky a teraz nám vytvárajú podmienky, aby sme sa museli učiť po anglicky. Predtým nás zaplavovali ruskými filmami o pracovnom nadšení a kolektivizácii a teraz nás zaplavujú plytkými americkými filmami, v ktorých dominuje násilie, neviazaný sex a rôzne zvrhlosti, ktoré majú deštruovať kresťanskú morálku. Predtým nás nútili opustiť vieru a teraz nám importujú kultúru, módu a spôsob života, ktorý vedie ľudí k rúhaniu Bohu.

Zastavme sa na chvíľu pri móde, ktorá sa svojimi kanálmi (časopisy, populárne osobnosti, televízia a pod.) dostáva k nám. Zlato, ktoré dnes niektorí z nás s veľkou obľubou na sebe ukazujú (prstene, podľa možnosti na všetkých prstoch, viac retiazok naraz, viac príveskov) znamená, ako keby sme verejnosti hovorili, že nám v prvom rade záleží na bohatstve tohoto sveta. Zlato je symbol bohatstva sveta.

Oblečenie mládeže prevažne čiernej farby (nejde o tradičné slávnostné a smútočné oblečenie), mohutné opätky na topánkach dievčat, spôsob úpravy tváre viacerých mladíkov, vyholené hlavy, určite nie sú inšpirované belobou anjelov. Ako si vieme vysvetliť, že na koncertoch populárnych skupín sa takmer vždy dymí, že hudba je vlastne jedným veľkým, osobnosť dezintegrujúcim hlukom. Pritom vieme, že pre vnímanie Boha a Jeho stvoriteľského diela treba najmä pokoj a ticho. Svoju symboliku i funkciu v tomto smere majú aj volkmeny, mobilné telefóny, zábavná pyrotechnika, kult tela, ktoré reprezentujú najmä súťaže krásy, kulturistika a ďalšie javy, ktoré sme prevzali a začlenili do nášho života. Vrcholom rúhania Bohu je zneužívanie kríža, symbolu našej spásy, ktorý sa pre mnohých stal prvkom módy. Aj na základe tohoto poznania je úplne jasné, že cieľom projektu tejto spoločnosti je priblíženie ľudí k duchu zla po obsahovej aj formálnej stránke. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že sa chcú takto podobať diablovi.

Porovnanie týchto dvoch spoločností svedčí aj o ďalšej ich podobnosti. Kým komunistická spoločnosť na základe svojho princípu proletárskeho internacionalizmu sa snažila infiltrovať do celého sveta, a tak ho ovládnuť, liberálno-konzumná spoločnosť uplatňuje zámer globalizácie Európy a sveta. Teda v oboch prípadoch ide o pokus o svetovládu. Ak sme v minulosti hovorili o útlaku Moskvy, Zbigniew Brzezinský v tomto roku vo Viedni povedal, že Európa je protektorátom Spojených štátov. Obidva typy spoločnosti proklamujú zdanlivo príťažlivé, ale pritom nereálne ciele. Komunistická hovorila o rovnosti a blahobyte všetkých ľudí a liberálna hovorí o ľudských právach, slobodách a demokracií. Dnes už vidíme, že bez morálky ani to nie je reálne.

Obidva systémy sú úplne zhodné v tom, že im v prvom rade ide o deštrukciu základných kresťanských hodnôt, ktoré nám boli dané priamo Bohom. Ide im o odstránenie viery v Boha, o deštrukciu rodiny a o deštrukciu národa.

Rozdiel je však v tom, že v minulosti zneužitá mocnosť nám dýchala priamo do príbytku, teraz zneužitú mocnosť máme až za oceánom. To je priaznivé, len sa musíme rýchlo zorientovať a vydať sa správnym smerom. Od Boha máme rozum a slobodnú vôľu, teda môžeme sa rozhodnúť. Režiséri tohoto divadla nám nechceli nechať ani úlohu figúrok, ale len úlohu ovečiek, ktoré v stáde vedú do priepasti zatratenia.

Akú má perspektívu takáto spoločnosť? Nemôže mať dobrú ani dlhú. Zlo ešte nikdy nevytvorilo hodnotu, ktorá by bola skutočným a dlhý čas pretrvajúcim príspevkom života človeka či ľudskej spoločnosti. Zlo len a len ničí, rozbíja a deštruuje už vytvorené hodnoty. Z toho sa nedá dlho žiť. Vie niekto povedať, ako bude nasledujúca demoralizovaná generácia (drogy, alkohol, výtržníctvo) zakladať harmonické rodiny, vychovávať deti, či pracovať na svoje živobytie? Kto a akým spôsobom dá svetskú hospodársku moc do spravodlivých a milosrdných rúk? Alebo to môže ísť ďalej takto? Kto a akým spôsobom odstráni poruchy atmosféry a iné poškodenia prírody, ktoré človek spôsobil, keď spoločnosť stále ide po ceste bezohľadnej exploatácie prírody?

Existuje len jedno jediné východisko pre každého jednotlivca, ktorý ešte ide v tomto spoločenskom prúde, odkloniť sa od tejto cesty a ísť po ceste Kristovho Evanjelia. Nato treba pochopiť situáciu, dar viery, vôľu, vytrvalosť, ale i niektoré ďalšie vlastnosti, ktoré Kristovo Evanjelium od nás vyžaduje.

Vymaniť sa z prúdu zla neznamená prekonať len organizáciu či systém hodnôt spoločnosti, ktorá je v podstatnej miere utváraná duchom zla. Musíme vyhrať i zápas so zlým duchom, ktorý preniká do nás a usiluje sa nás udržať vo svojom područí. Nástrojov a mechanizmov, ktorými nás ovláda, je veľmi veľa. Svätý Pavol nám vymenoval zväzky, ktorými sa pokušiteľ usiluje udržať nás v područí svojej vôle a z ktorých sa musíme vyslobodiť. Tu je ich zoznam: modloslužobníctvo (t. j. aj túžba po svetskom bohatstve alebo úplné odovzdanie sa svetským záujmom), čarodejníctvo, bezbožnosť, zneužívanie moci, krivá prísaha, rúhanie, sebectvo, zrada, nevďačnosť, nespravodlivosť, lakomstvo, žiadostivosť, krádež, nadutosť, pýcha, povýšenectvo, nevera, cudzoložstvo, žiadostivosť, sexuálna zvrátenosť, zmyselnosť, necudnosť, bezuzdnosť, zhýralosť, opilstvo, obžerstvo, hýrenie, vraždy, súperenie, závisť, nenávisť, nesúlad, žiarlivosť, spory, rozčuľovanie, hnev, bezočivosť, ponižovanie, lož, klamstvo, urážky, osočovanie, potupa, sváry, zlomyseľnosť, vierolomnosť, neláska, ničomnosť, buričstvo, nerozumnosť, reptanie, rozkoly, zvady, zmätky, neprívetivosť, chvastúnstvo, nepriateľstvo, klebety, ohováranie. Všetko toto tvorí reťaz otroctva, ktorá sa nazýva hriechom.

Každý človek sa môže rozhodnúť, či príjme, bude uchovávať a v živote uplatňovať niektoré z tých vlastností a prejavov zlého ducha, alebo ich bude odmietať a vytrvalo sa ich bude zbavovať. Viaceré z týchto vlastností a prejavov sú dnes už také časté, že ich považujeme za normálne. Zbaviť sa týchto zväzkov nie je ľahké. Niektoré zlé vlastnosti sme zdedili po predkoch a niektoré boli spôsobené naším vnútorným zranením najmä nedostatkom lásky, ktorej sa nám malo dostať v období detstva. Ale s vierou v Boha všetko ide. K hlbokej viere treba ešte pevnú vôľu a vytrvalosť, úprimnosť a otvorenosť k Bohu a ľudom, aby duch človeka s pomocou Božou cez pokánia sa vydal po neľahkej, ale jedinej východiskovej a krásnej ceste za Ježišom Kristom. Treba nájsť v sebe silu, odhodlanie a možno i pomoc iných. Po tejto ceste dosiahneme Kristov pokoj, ktorý nám prináša ovocie Jeho Ducha: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.

Zlý duch nám na tejto ceste bude klásť prekážky, pretože mocnosti zla veľmi húževnato bojujú o každého ducha. Najviac útočí proti kňazom a iným ľudom, ktorí proti nemu bojujú a proti tým, ktorí odišli, z jeho područia. Čierne knieža tohoto sveta dokáže zásadne ovplyvňovať zmysly ľudského tela, ale aj vôľu, emócie, myslenie, pamäť, predstavy a sny. Vyvoláva v nás skreslené domýšľanie, nedôveru, strach, úzkosť, nechuť, ba až odpor k veciam a krokom, ktoré vedú k Bohu. Pasivita a uzavretosť ľudí je jedným z charakteristických čŕt tejto doby. Je to duch vysoko inteligentný, ale zároveň veľmi zvrhlý, zákerný, a teda pre človeka krajne nebezpečný. Človek bez Božej pomoci a ochrany je proti nemu prakticky bezmocný. Bojuje proti Bohu i proti človeku a snaží sa ho stiahnuť do zatratenia.

Tí, ktorí sa úprimne modlia, najskôr môžu poznať jeho vplyv. Proti modlitbe bojuje veľmi silne, pretože ide o spojenie človeka s Bohom, čiže o zdroj a spôsob naplnenia človeka Božím Duchom. Preto modlitba najmä v počiatku je veľmi rušená s vtieravými a odvádzajúcimi myšlienkami a predstavami. Keď človek však vytrvá vo vrúcnej modlitbe, rušenie zoslabne a zlý musí ustúpiť. Nevydrží. V tomto období, ktoré môžeme nazvať dobou silného vplyvu zla, zaznamenávame veľmi smutný jav. Veľa ľudí ako prejav prekvapenia povie "Ježiš" alebo "Ježiš Mária" a v prípade, že sa im niečo nedarí, tak povie "Kriste". Kde sa to nabralo? Prečo títo ľudia nepovedia meno nejakého významného človeka? Nuž práve preto, že Pán Ježiš je Boh a druhé prikázanie v Desatoro Božích prikázaní znie - Nevezmeš meno Božie nadarmo. Áno, Ježiš je sväté Božie meno a ľudia, ktorí s vierou a úctou toto meno niekoľkokrát za sebou opakujú, majú rovnaký duchovný zážitok ako pri modlitbe - pocítia krásny pocit blaženosti.

Veľmi často sa dnes stretávame s tým, že ľudia ľutujú čo povedali alebo spravili. Povedia: "Prišiel na mňa nával hnevu a povedal som, čo som nemal povedať, a teraz ma to mrzí." Ľudia nechcú, a povedia, nechcú, a spravia. Áno, to je on, ktorý vie tak človeka zmanipulovať (jeho emócie, myslenie), že nám ostáva len ľutovať nad tým, že sme povedali alebo spravili.

Zlý duch má globálny charakter, čiže všetko vie a reaguje všade, kde je mu to umožnené. Môže sa to stať na ktoromkoľvek mieste. Keď ľudský subjekt hľadá cestu alebo mu niekto pomáha vyviaznuť z jeho osídiel, napríklad prehlbovaním viery v Boha, okamžite hľadá spôsoby, ako tomu zabrániť a spochybniť svetlo či nástroj svetla Božieho. Ako svoje nástroje s úspechom používa druhých ľudí, ktorí sa ním dajú použiť, pretože majú výrazné aspoň niektoré z vlastností, ktoré vymenoval svätý Pavol. Najlepšie a najčastejšie mu pri tom slúžia pýcha, nenávisť, egoizmus, žiarlivosť, lakomstvo, zlomyseľnosť, ohováranie a lož. Veľmi často pôsobí koordinovane na ľudského ducha cez viaceré svoje nástroje, len aby ho dostal tam, kde ho chce mať. Ako sa tomu môžeme brániť?

S pomocou Božou. Aj neveriaci ľudia sa riadia, niektorí viac a niektoré menej morálnymi a mravnými zásadami, ktoré pochádzajú z Božích prikázaní, ktoré sa stali všeobecne prijatými princípmi žiadúceho správania ľudí v spoločnosti. Ale v tejto dobe nestačia len stereotypy a návyky správania z minulosti. Úspešne odolávať duchu zla sa dá len so živou vierou v Boha a životom, ktorý je pre ňu charakteristický.

Veľkou snahou kniežaťa tohoto sveta je, aby zostal utajený, aby ho ľudia stotožňovali so sebou samým, aby sme nevedeli, že existuje. Hriešne myšlienky, rozhodnutia a konanie je naše, ale prijali sme ich od zlého ducha alebo sme sa rozhodli podľa jeho zámerov. On existuje, veď by sa tak ako lavína nešírila jeho moc a vláda na svete. Zlý duch svoje odhalenie, schopnosť človeka identifikovať jeho vplyv považuje za katastrofu. Práve preto sa máme o to usilovať čo najviac.

Úspešne sa brániť vplyvu zlého ducha znamená mať stále na zreteli Evanjelium, predovšetkým hlavné prikázanie, ktoré nám dal Pán Ježiš - milovať celou svojou mysľou a srdcom Boha a blížnych tak ako seba samého. S tým potom súvisí aj pokora, skromnosť, schopnosť sa obetovať, uprednostňovať duchovné hodnoty, zodpovednosť, spravodlivosť, striedmosť atď. Svoje myslenie a konanie musíme posudzovať podľa požiadaviek Evanjelia. Účinnou ochranou proti vplyvu zlého ducha je stav radosti. Radosť je stav ducha, ktorý je ovocím neba, a zlý duch nemá možnosť ovplyvňovať ducha človeka v tomto stave. Stav vnútorného pokoja a radosti súvisia spolu a sú výsledkom naplnenia duchom dobra, Svätým Duchom. V tom nám najviacej pomáha vnútorná modlitba, sviatosti a pokánie vôbec.

Nikto sa mu však nemôže úplne ubrániť. Vhodnou pôdou pre jeho vplyv okrem hriechu je napätie, stres, neúspech a zložité životné situácie vôbec. Takýmto stavom sa treba vyhýbať, keď sa však nedá, vtedy najlepšie pomáha modlitba, ktorú nám povedala Panna Mária v Litmanovej: "Bože, nech sa stane Tvoja vôľa vždy a vo všetkom, lebo v Tebe je ukrytý večný pokoj." V prostredí, ktoré na nás pôsobí zle pre hriešne správanie ľudí, veľmi dobre pomáha opakovanie krátkej modlitby v mysli. Takto sa duchom vzdialime z tohoto prostredia. To sú však len niektoré spôsoby riešenia konkrétnych situácií. Na ochranu ducha človeka pred vplyvom zlého ducha platí rozhodujúca zásada, že človek má svojho ducha čo najviac priblížiť a odovzdať Bohu cestou pokánia. Pre túto dobu Panna Mária nás vo svojich posolstvách pozýva na dennú modlitbe celého svätého ruženca (radostný, slávnostný, bolestný), na každodennú svätú omšu so svätým prijímaním, na svätú spoveď vždy k prvému piatku v mesiaci, na pôst o chlebe a vode v stredu a v piatok a na každodenné čítanie a rozjímanie nad Svätým Písmom.

Keď toto pozvanie prijmeme, nemusíme sa báť ani mocnosti zla, ktorá má teraz taký silný vplyv na náš svet.

ING. MICHAL BUGAN, tajomník Katolíckej jednoty Slovenska pobočka Svätý Jur


PONUKA KATOLÍCKEJ JEDNOTY

Katolícka jednota - pobočka vo Svätom Jure chce v rámci svojich možností pomôcť tým, ktorí sa chcú vrátiť z myšlienkového ateizmu a zo stavu váhania o existencii Boha k praktizujúcemu kresťanstvu. Rovnako chceme pomôcť i tým, ktorí zostávajú len na pozícii povrchného kresťanstva. Len živá viera, ktorá pramení zo zážitku Božej lásky, je cestou k nášmu spaseniu. Zážitok Božej lásky zase súvisí predovšetkým s darom vnútornej modlitby. Tento dar chce dať Boh každému z nás, len ho musíme vedieť prijať, a teda musíme nájsť cestu k Bohu. Jednou z podmienok je, aby sme svojím životom rešpektovali skutočné postavenie všemocného a dobrotivého Boha a pozíciu od Neho úplne závislého každého jedinca.

Na objasnenie týchto a ďalších veľmi dôležitých súvislostí pre náš kresťanský duchovný život Katolícka jednota vytvorila podmienky, aby si záujemcovia mohli zapožičať hodnotné prednášky zaznamenané na magnetofónovom zázname. Autorom prednášok je významná osobnosť českej duchovnej obnovy, katolícky kňaz páter Cyril Vojtech Kodet. Konkrétne si môžete zapožičať cyklus prednášok (3 pásky) na tému "Evanjelizácia a modlitba", kde sa budete môcť dozvedieť, aká je vaša modlitba alebo čo musíme urobiť, aby sme mohli dostať dar vnútornej modlitby. Tiež sa dozviete, ako sa môžete stať nástrojom Boha na šírenie viery.

Keď si vypočujete cyklus prednášok "Príď Duchu Svätý" (4 pásky), dozviete sa, ako sa človek môže otvoriť pre prijatie Svätého Ducha, ako s Ním žiť a ako rozlišovať, čo v živote prichádza darom od Svätého Ducha a čo od ducha zla.

Vzťahu Boha-Otca a človeka je venovaný cyklus prednášok "Abba, Otče" (2 pásky). Postaveniu Panny Márie v dejinách našej spásy je venovaný cyklus prednášok pod názvom "Mária - Matka Cirkvi" (3 pásky). Ďalší cyklus prednášok, ktoré sú k dispozícii na zapožičanie má autorstvo v komunite Blahoslavenstiev, ktorej hlavnou funkciou je šírenie viery.

Magnetofónové pásky si môžete zapožičiavať vo Svätom Jure u pani Anne Andrašovičovej (Bratislavská ul.), pani Márii Achbergerovej (Mierová ul.), pani Marte Dočolomanskej (Prostredná ul.) a u pani Vilmy Lisej (Bratislavská ul.).


POVODEŇ

Bola sobota 10. júla. Prišla búrka, ako to v lete býva. Ale toto bola inakšia búrka. Trvala tri hodiny a ak sa na lejaku niečo zmenilo, tak zosilnel. Ak aj chvíľami zoslabol, tak len na normálny lejak. Búrka sa kadetade krútila, ale pokaždé sa nad Jur vrátila. Neštich zaplavilo pri vyústení ulice Pri peci, voda tiekla potokmi, a čo sa do nich a do kanalizácie nevmestilo, po cestách a chodníkoch. Bolo to nevídané divadlo, na aké by sme si mali podľa mienky meteorológov zvykať.

Globálne otepľovanie Zeme, ktoré avizovali vedci už začiatkom šesťdesiatych rokov, sa potvrdilo. Sú to len nejaké desatiny stupňa v ročnom priemere, teda je všetko v poriadku, poviete si. Povodne boli aj predtým, veď k nejakým výkyvom teploty od priemeru hore aj dole pravdepodobne vždy dochádzalo a bude dochádzať. Kde by sa boli vzali pojmy storočná a tisícročná voda, keby v dávnych dobách neboli lejaky? A Juru zatiaľ nikdy nič nehrozilo a nebude hroziť. Nuž väčšina ulíc je situovaná na svahoch tak, že akékoľvek množstvo vody z oblakov odtečie skôr, ako by stačilo vniknúť do pivníc a príbytkov.

Ale pýtajte sa ľudí, ktorí majú záhradky medzi Fukom a Trenčankou. Prietrž mračien dramaticky zdvihla hladinu Grinavského potoka, ten sa potom upchal a vylial sa na záhradky. Kus zeme medzi železnicou a kanálom, na ktorom sú záhradky, je v preliačine, a podľa toho to tam vyzeralo. Z búd trčali len strechy. O úrode škoda hovoriť. Čo bolo v búdach, a nebolo priklincované, plávalo. Opýtajte sa teda majiteľa takej záhradky, či sa necíti ohrozený povodňou.

Na kanáli medzi železničnými viaduktami sa pretrhla dolná hrádza. Voda sa vyliala na miesta, ktoré bývali pred výstavbou kanála zaplavené. Tam nie sú nijaké polia ani tráva súca na seno, takže vlastne nič sa nestalo. Iba čo ľudia z Povodia Dunaja museli navoziť na hrádzu skália a zeminy, aby voda tiekla, kade má.

Podľa folklórneho a možno aj trošku prikrášleného a zveličeného podania pod viaduktom uviazla tatra naložená kameňom, ktorým spevňovali dolnú hrádzu. Voda stúpala a šofér sa veru musel ratovať. Zavolal si pomoc. Z jednej strany prišiel žeriav a z druhej nákladné auto. Žeriavom ho chceli podvihnúť, auto malo potiahnuť. Lenže tá váha kamenia. Nedalo sa nič robiť, len ho ručne zhádzať, auto odtiahnuť a po upadnutí vody kameň pekne krásne znovu naložiť.

Zatopené záhradky, pretrhnutá hrádza, stiahnutá nedostavaná bašta na spodku Zubov, kde sa končia budovy družstva a vchádza od Bratislavy do Jura a jedno zatopené auto, ak to máme dobre zrátané, nie je také strašné. Ale každý, koho v záhradkách vytopilo, to vidí samozrejme ináč. Z jednej tehly dom nepostavíte, ale ak vám spadne na hlavu, je toho požehnane.

Ale mali ste si pozrieť Horné šance, čo všetko tam voda dovliekla. A voda môže dovliecť len to, čo v koryte potoka bolo a čo dočiahla. Bol tam široký sortiment plastov: fľaše, vrecká, vrecia, tašky krabice, kusy fólie. Bola tam kopa sklených fliaš. Sklo a kameň: sklo sa o kameň rozbije do potoka vkročí dieťa. Treba o tom hovoriť ďalej? Navláčilo tam aj dreva, kríkov, buriny, kamenia a piesku. Z tohoto zoznamu si ľahko vyberiete, čo ako nepotrebné vyhodili ľudia, a čo malo v koryte potoka svoje prirodzené miesto.

Slepá sila vody si nevyberá. Berie všetko. Ale ak sa niečo pri pevnej prekážke zastaví, zastaví sa aj druhé a tretie. Vzniká hrádza. Dopĺňa sa kamením, pieskom a zemou, až sa upchá definitívne a voda sa preleje. A preliata voda tečie vždy dolu kopcom a zatápa a vytápa. Aj to sa môže stať. Ešteže domy a dvory sú vždy vyššie ako potok pod nimi. Hlboké výmole v chotári sú niekde zaplnené až po vrch vyvezeným odpadom. Miestami to musia byť aj desiatky áut. Keby sa do nich bol zviedol prúd a nazhromaždená voda by si bola našla inú cestu, kam by to bolo?

Toto nezapríčinilo jurskú povodeň, o ktorej by sa dalo povedať, že bola len okrajová. No keby nebola povolila na kanáli dolná hrádza, mohla povoliť pri kúpeli horná, kde už voda veselo presakovala do bažín. Kto sa odváži odhadnúť, pokiaľ a do akej výšky by sa bola rozliala?

Cítim so záhradkármi, ktorým narobilo veľké škody, no nedajú sa porovnať s tými ozaj veľkými, o ktorých sme sa mohli denne presviedčať pred obrazovkami televízorov. Ale môžeme sa cítiť aj pri ideálnej polohe Jura istí? A čo tak vietor? Dolámal zopár vysokých topoľov v tom krásnom stromoradí popri ceste k štrkovej jame. Neboli tam ľudia ani autá, zase sa nič nestalo. Ale ten víchor (strhol sa pár dní pred tou búrkou) narobil už blízkej v Bratislave veľkú spúšť a obrovské škody.

Ani najideálnejšia poloha nikoho nepoistila pred katastrofou, ktorá korení v globálnom otepľovaní Zeme. Musíme sa s tým zmieriť, naučiť sa s tým žiť, ale aj robiť všetko pre to, aby sa škody minimalizovali. Okrem iného aj nezavážať výmole, nevyhadzovať nepotrebné rovno do potoka a niekedy potoku aj trošku pomôcť, lebo sa zanáša aj sám.

Aj v budúcich rokoch môžeme čakať, že o málilinko vyššia a nerovnomerne rozdelená teplota sa prejaví nevídaným vetrom a lejakmi, možno aj takým, že ten z desiateho júla bol proti ním len mrholenie.


BAŠTY ZA BRATISLAVSKOU

Čo by za to dali Američania, keby mali svoje mestečko obohnané hradbami. Kamenné bašty vypovedajú o živote našich predkov, o ich úsilí nedovoliť vstúpiť Turkom do Jura. Postavili ich, a keď ich už nepotrebovali, nikto ich nezrúcal. Ale ani nijaký úrad životného prostredia nikomu nezakazoval bašty rúcať na postavenie domu, lebo tesne po tureckom vpáde sa stavalo z kameňa. Dokonca ani potom, keď už vpád Turkov bol neaktuálny a bašty sa stali anachronizmom. Pravdepodobne niekto si aj vypomohol a nejaký ten spadnutý kameň do steny primuroval. Ale bašty nikto systematicky neničil, lebo kameň bolo pohodlnejšie doviezť. To až teraz.

Ako je možné, že za humnami Bratislavskej ulice je dolu bašta priam ukážková a čím vyššie, tým je menšia, ba na niektorých miestach celkom chýba?

Musíme hovoriť o dvoch veciach: o ničení bášt a o ich postupnom rozpade a o tom, že čím vyššie hore humnám tým viac sú záhrady utopené. Voda znáša vinohradskú zem a zvyšuje vinohrady, ľudia navážkou zvyšujú cestu, potok si voda prehĺbi a záhrady za baštou sú miestami už o dobrý meter pod úrovňou cesty. A ten meter baštám chýba.

Nerobme si ilúzie, že pri dnešných cenách s nimi v dohľadnom čase niečo urobíme. Občas sa niečo pozliepa, ale to nie je systémové opatrenie, ako sa dnes s obľubou hovorí. O meter zníženej bašte ten meter chýba na to, aby sa dôstojne vypínala ako tamtá dolu. Dvojmetrová bašta nevypovedá ani o Turkoch, ani o vojnách, iba o dnešných ľuďoch, ako ľahko zabúdajú a ako sediac na konári si ho pília pod vlastným zadkom. A chýba zrejme ešte niečo: miestami sa dalo na vrch pohodlne dočiahnuť a kto dočiahol a potreboval, ten sa nerozpakoval. Bašty akoby neboli ničie. A to je smutné.

Veru akoby neboli ničie. Prišlo do módy pod baštou podpaľovať nepotrebné drevo, ale ľudia na to naložili aj niečo, čo dobre dymí, gumu alebo aspoň térpapier, od čoho je bašta na niekoľkých miestach začadená priam tak ako za tureckých vojen. Oheň aj skaly láme. Dobyvatelia opevnených miest to vedeli a využívali. Ale prečo dnes, v atómovom veku?

Žiadne dvere v opevnených mestách pochopiteľne neboli. Boli iba brány, kde mali obrancovia mesta sústredené elitné jednotky, lebo brána bola slabina. Dvere, to už bolo priam pozvanie útočníkov do mesta. Dnes sú dvere do každého dvora. Ľudia si ich urobili, keď už bašty nepotrebovali, preto, aby si skrátili cestu do vinohrada. Mnohé sú už vymenené a nad mnohými hrada, ktorá drží celú ťarchu kameňa nad sebou, je už prehnitá. Jedny dvere neexistujú vôbec a ani hrada tam nie je. Je záhada, ako sa ten kameň nad otvorom, kde boli dvere, drží pokope a je otázka času, kedy spadne. Ostáva len veriť, že tam práve nikto nebude.

Na takéto bašty naozaj nemáme prečo byť pyšní a v takomto stave by nenadchli nijakých Američanov, aby ich kúpili.