TRADÍCIA HODOV

Ani sme sa nenazdali, a máme zimu za sebou. Máme tú odvahu veriť, že prvoradou udalosťou na jar sú v Jure hody. Nie z do seba zahľadenej márnomyseľnosti, preto, že ich organizuje mesto. Napokon robíme to pre ľudí, a neočakávame za to vďaku. Stačí nám, že ľudia prídu. Ak sú spokojní, organizátorov to poteší. Jednako vždy sa niekto nájde, čo by chcel mať niečo ináč, nechcel by jedno a dal by do programu druhé. Mnohé také nápady sú podnetné. O niektorých sme sa dozvedeli a radi sme nimi hodový program vylepšili.

Pôvodná myšlienka bola asi takáto: prilákať raz do roka do Jura ľudí zo široka-ďaleka, prilákať sem Juranov, ktorí tu majú korene a prídu len raz za čas, zviditeľniť naše mestečko, nech o ňom každý vie, nech o ňom čo len mimochodom dobré slovo utrúsi. Tak to bolo pred desiatimi rokmi a k tejto myšlienke sa hlásime stále. Cieľom je zviditeľnenie a prostriedkom sú vážne i menej vážne podujatia nenásilne zarámované do sviatočného.

Dnes je v móde hovoriť o jednej dobrej a jednej zlej správe. Zbavme sa najprv tej zlej, ostatne nie je až taká zlá. Možno v čase hodov bude prostredná ulica rozkopaná, a preto sa stánky posunú od Trojičky hore k Pálfiovskému kaštieľu a do Ulice Dr. Kautza a Bratislavskej. Z tejto nie až takej zlej správy pramení tá dobrá: na Prostrednej ulici sa začína budovať pešia zóna. Inak všetko ostane, ako bývalo po minulé roky. Veríme, že v tieni tej lepšej správy tá nie veľmi zlá sa celkom stratí.

Reč bola o starých Juranoch, ktorí prídu do rodného mestečka len párkrát do roka. Sami cítia, že tu majú korene a väčšina si to pripomína. Domáci sa stretnú s tými, ktorí tu žijú stále. Len od nich závisí, čo bude ďalej.

Minulý rok sme písali o hodoch kultúrnych. Nenechajme sa zmiasť rečami o provinčnej kultúre. Všetky maximálne požiadavky majú spoločnú nevýhodu: z úhrnu, čo vytvára maximum, by sme vždy mohli vyhodiť niečo menej hodnotné, aby napokon ostalo najužšie maximum širšieho maxima. Akoby sme z pyramídy vybrali všetky kvádre okrem najvyššieho, ktorý tvorí jej hrot. Nechýbala by vám celá pyramída?

Všetkým, čo človek vytvoril, sa môžu iní potešiť.

Kultúrnosť sa nemeria ani množstvom. Nemá zmysel urobiť radšej desať výstav, len aby bolo množstvo. Ale už vôbec nemá zmysel urobiť jednu, na ktorej by vystavoval akademický profesionál spolu so žiakmi základnej umeleckej školy alebo dokonca prvákmi. Absolutizovať čokoľvek je priveľmi podliehať vlastnému vkusu. Ale ako k tomu prídu ostatní?

Maximálne požiadavky nevyhovujú. Kritériá existujú len v miere vkusu.

Hody budú, ako bol po iné roky. Budú bohoslužby, spevokoly, diskotéky zábavy a koncerty. Budú výstavy, a nielen výtvarné. Budú kolotoče, jarmočné búdy a stánky s niečím teplým do žalúdka. Bude rybačka a futbal, bude to čo bývalo. A bude aj ohňostroj, tá najväčšia a najbezobsažnejšia atrakcia, na ktorú sa pozrie hádam každý, kto ešte nešiel spať. Tam sa o miere vkusu nehovorí, a predsa nás to znovu a znovu fascinuje. Budú to skrátka hody so všetkým, čo ľudia chcú. Bude tu to najlepšie pre každého, a aj tak bude každému niečo chýbať. No ukážte prstom na niekoho, kto vyhovie každému. Usilovali sme sa, ale v pokore sme dospeli k poznaniu, že niečo také nadľudské nie je schopný urobiť nikto.

Tradícia a devalvácia. Prvé z týchto dvoch slov sa dnes devalvuje pričastým a väčšinou nevhodným používaním. Ale tu má svoje miesto. Vytvorili sme v Jure tradíciu hodov. Desať rokov v histórii nemusí znamenať veľa. Ale na založenie niečoho, čo sme už nazvali tradíciou hodov, to stačí. Tradícia hodov tu je a žije s Jurom.

Budú to hody, ako bývali a dúfajme, aké budú každý rok iba s tým rozdielom, že krivka ich úrovne pôjde možno pomaly, ale vytrvalo hore.

PROGRAM SVATOJURSKÝCH HODOV 2000

PIATOK 28. apríla
13,00     Výstava prác žiakov ZŠ		       vo dvore MsÚ
15,00     Výstava "Salón z dielne mladých
               svätojurských výtvarníkov"                   vlastivedno-literárne múzeum
16.00      Vystúpenie žiakov ZŠ a ZUŠ              Svätojurská viecha  
17.00      Výstava Jána Zelenku                          rodinný dom výtvarníka
                                                                             Pezinská 27
18.00      Koncert  ZUŠ                                       evanjelický kostol
19.00      Diskotéka                                              bývalé kino

SOBOTA 29. apríla
8.00       Posedenie pri vode, súťaž v chytaní     Štrková jama   
              rýb
10.00     Výstava a ochutnávka vín                     stará škola
                                                                            
11.00     Výstava Svätojurský náučný                Academia Istropolitana Nova 
              chodník
11.00     Výstava "Salón z dielne mladých        Vlastivedno-literárne múzeum 
              svätojurských výtvarníkov"
13.00     Výstava prác žiakov ZŠ                         vo dvore MsÚ
13.00      Výstava Jána Zelenku                           rodinný dom výtvarníka
                                                                             Pezinská 27
13.0       Výstava výtvarných diel zo zbierok
               Malokarpatského múzea v Pezinku
               "Vinohradnícky rok"                               zasadačka MsÚ
14,00       Výstava "Rozprávkový labyrint"            Scheindlinova záhrada
14,00      Predstavenie "Legenda o Svätom          Scheindlinova záhrada
                Jurajovi"
14.00      Prehliadka dychových súborov            námestie
               14.00 Stupavanka, 15.00 Hradište
               pri Senici, 16.00 Hrnčiarovce, 17.00
               Svätojurská dychovka
14.00      Vinotéka                                               u Hergotta v pivnici oproti MsÚ
15.00      Futbal starí páni                                    štadión
16.00      Koncert zboru Georgius                       rímsko-katolícky  farský kostol
                                                                             Svätého Juraja
17,00      Svätojurský rámus - skupiny Nová      Jozefkovo údolie 
               Doba, Oči jasajú, Le Pajaco,
               Ska-pra-šupina, Prievan, Malevil,
               Para, Karpatské chrbáty 

18.00      Country ALA-Neštich                          námestie
19.00      Diskotéka                                              námestie
19.00      Diskotéka				       kino	
21.30      Ohňostroj                                              námestie

NEDEĽA 30. apríla
9. 00      Mládežnícke služby božie                         evanjelický kostol
10.00      Slávnostná svätá omša                              Rímsko-katolícky farský           
                                                                                 kostol Svätého Juraja
10,00     Výstava výtvarných diel zo zbierok          zasadačka MsÚ
               Malokarpatského múzea v Pezinku
               "Vinohradnícky rok"
              
11,00     Výstava "Salón z dielne mladých              Vlastivedno-literárne                        
               Svätojurských výtvarníkov "                      múzeum
11,00     Výstava "Svätojurský náučný chodník"     Academia Istropolitana                                                                                                                                                               
                                                                                   Nova   
11,00     Výstava Jána Zelenku                                 Rodinný dom výtvarníka
                                                                                   Pezinská 27                                                                             
11.00      Koncert Svätojurskej dychovky                veža piaristického kostola
13.00      Výstava prác žiakov ZŠ                             dvor MsÚ 
13.30      Pochod mažoretiek                                    námestie
14.00      Koncert Svätojurskej dychovky                dvor požiarnej zbrojnice  
14.30      Koncert  Bukasový masív                        námestie
15.45     Folklórny súbor Gymnik                           námestie
17.00      Šou Petra Lipu                                          námestie
18.00     Tombola                                                     námestie
19.00      Hodová zábava                                          Svätojurská viecha
20.00      Diskotéka                                                   námestie
 


VYSLOVUJEME VĎAKU SPONZOROM SVATOJURSKÝCH HODOV 2000   

ASSET s.r.o. informačné systémy pre banky
NOTADEN
HANCO
BATEA Pezinok
PVT Bratislava
HYDROTEAM
AUTOSERVIS  Peter Strnisko
NIKÉ
I.  NÁRODNÁ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
UNIMPEX
CODECON
PREMONA SOKA
TURNA BAR
I.SVATOJURSKÁ AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ
PECHARIÁDA
PETMAs
ELEKTRA BECKUM
TESO pohostinstvo
SVATOJURSKÁ VIECHA
MASO  ÚDENINY  Peter Augustinič
MASO údeniny Rajnoha
VINTOUR 
SLOVHYDROITALY
PRAKTIK
VINÁREŇ U BORISA
GLOBTEL
SEMEZ
STOLÁRSKE PRÁCE Cibulka, Hupka
POTRAVINY  Michal Hupka
JOSA inžiniersko-projektová činnosť
SKLENÁRSTVO Milan Barok
KLAMPIARSKE PRÁCE Oravec, Bordáč
POTRAVINY Marta Gahérová
POTRAVINY Viola Poschová
ŠTÚDIO 21
STAVEBNÁ FIRMA Baxa
U HALENÁRA BUFET
COLOP Pezinok


Vyhliadková jazda na koči
Občerstvenie
Kolotoče
Dobré víno
Cigánska
Ryby
Informačné stredisko je na MsÚ
Informačná tabuľa je pri budove MsÚ
1. Informačné stredisko
2. Informačná tabuľa
3. Academia Istropolitana Nova
4. Pechariáda
5. Štrková jama
6. Stará škola a Rema
7. Malokarpatský pytliak
8. Rozumarín
9. Námestie
10. Turna bar
11. Kostol Svätého Juraja 
12. Svätojurská viecha
13. Kolotoče
14. Futbalové ihrisko - U Halenára
15. Emil Baláž
16. TESO
17. U Borisa    

18. Múzeum
19. Codecon  
20. Vlastivedno-literárne múzeum

TITUL SKLODEKORU

Plníme sľub z vianočného čísla a uverejňujeme konečnú tabuľku Svätojurskej ligy neregistrovaných v stolnom tenise. Podrobnejšie o nej v budúcom čísle. 1. Sklodekor 10 8 2 0 73:27 28 2. Prezident 10 8 1 1 68:32 27 3. VULM 10 5 2 3 55:45 22 4. Boys 10 1 5 4 45:55 16 5. Rapid 10 2 1 7 46:54 15 6. Techagro 10 0 2 8 21:79 12

Najúspešnejším hráčom je Martin Lisý s 26 víťazstvami a jednou prehru, 2. Kaizer 26/4, 3. Čambal 25/5.

Ceny trom najlepším družstvám odovzdal primátor mesta Ing. Alexander Achberger.

DVAKRÁT POPRAVENÁ MORENA

Poslednú marcovú sobotu ožili jurské ulice sprievodom mladých ľudí. Vydali sa z Podhradia a šli po Prostrednej, Felcánovej, Sasinkovej, Dukelskej a Staničnej. Vpredu niesli Morenu, handrovú bábku v životnej veľkosti. Morena koncom zimy šarapatila, prinášala kašeľ, prechladnutia, chrípky, zápaly a horúčky. Všetci už nedočkavo čakali na príchod jari. Mladí sa prebrali z dlhého zimného spánku a Morenou dali na známosť, že jar je tu. Každý v sprievode a okoloidúci dostal bahniatko a lístoček, na ktorom súdny dvor a popravná čata pár riadkami vysvetľuje, prečo idú Morenu súdiť a popraviť. Skromný symbol jari si vzali na hradskej, keď čakali na zelenú, aj niektorí šoféri okoloidúcich áut, ktorý sa jeho prijatím tiež stali účastníkmi obradu.

Potom prešiel popravný a pohrebný sprievod popod viadukt okolo kúpeľa k mostu nad kanálom. Za všetko zlo, ktoré Morena cez zimu počas svojej vlády napáchala, ju na moste popravili upálením a hodili do vody, aby sa upálená aj utopila. Takto bude Morena upálená a utopená každú jar, lebo tak káže prastarý zvyk s koreňmi možno až v staroslovanských pohanských časoch.

TEXT A FOTO ŠIMON PAVELEK

ZEM BUDE EŠTE SPIEVAŤ

Nebude veľa takých, ktorí si pamätajú na Bielikovu Zem spieva. Bol to prekrásny folklórny film o Slovensku, o slovenskej dedine, jej architektúre, krojoch, sviatkoch a s nimi spojených zvykoch. Bielik vlastne mieril omnoho hlbšie. Bolo to o spôsobe život Slovákov, ktorý sa vtedy, keď som film videl, končil, lebo práve nastávala doba hromadného sťahovania z dedín do miest. K tomu sťahovaniu z dedín do miest prišlo preto, lebo sa rozorali medze a ľudia si museli hľadať obživu v mestách, kde zase pre nich začali stavať továrne. Dobový preslávený termín bol industrializácia.

Zem spieva bol čierno-biely film a svetlo sveta uzrel pravdepodobne tesne po druhej svetovej vojne. Tam tiež pálili a topili Morenu. Boli to mládenci a devy v krojoch, aké už nájdete len v múzeách a arzenáloch Sľuku a iných folklórnych súborov, a onedlho ani tam nie, lebo tento duchovný majetok podlieha skaze. Bielik nám ukázal vtedy, keď sme to ešte hocikde mohli vidieť na vlastné oči, niečo, čo by sa malo zachovať. Nastávajú časy, keď sa bude treba prehŕňať literatúrou a zaprášenými listinami v archívoch, aby sme sa o starých zvykoch čo-to dozvedeli.

Pálenie Moreny bola pre mňa jedinečná udalosť. Hádam prvýkrát som zažil slávnosť, na ktorej nikto nedržal reč. To je veľká vec. Patrím do generácie, ktorá nedobrovoľne prežila socializmus a povinne chodila na oslavy a schôdze, a kto mohol, na ne nešiel, alebo sa podpísal a zmizol. Vždy na nich bol niekto, kto mal pripravenú, napísanú a schválenú reč. V tých rečiach sa často hovorilo, že dosť bolo rečí, a nastal čas činov. K činom sa nikto z iniciátorov nemal a onedlho rečnil znovu. Koloval vtip o profesionálnom rečníkovi, ktorí si na pohreb priniesol svadobnú reč a odrečnil si svoje o svetlých perspektívach socializmu. Našťastie vôbec nespomenul mladomanželov ani mŕtveho a ani neprišiel na to, k akej katastrofe sa schyľovalo, akú hanbu si mohol utŕžiť. Ale už vôbec nie je vtip, že mnohí títo chronickí rečníci mali jednu univerzálnu reč na každú príležitosť. Zlozvyk rečnenia dodnes nevyhynul, čulo sa má k svetu.

Mladí ľudia v zdravom odpore voči všetkému formálnemu a schematickému si dali zraz na Neštichu pri Pytliakovi a keď prišiel nositeľ Moreny so svojou bábkou na žŕdke, vydali sa dolu Neštichom a Kopcom na námestie, kde ich čakal dav rovnako starých a rovnako zmýšľajúcich mládencov a dievčat v texaskách, menčestrákoch, svetroch a vetrovkách, a nie v krojoch, lebo kroje nikto nemá.

V Kunderovom Žerte sa hrdina románu Ludvík Jahn sa vracia po rokoch do rodného mesta, kde sa práve koná slávnosť Jazdy kráľov. Je to takisto folklórna slávnosť, ktorá tak ako topenie Moreny potrebuje svoju formu, v tomto prípade mládencov v krojoch na vymašličkovaných koňoch, ktorým hrá cimbalová muzika. To bolo za hlbokej totality, keď vrchnosť takéto podujatia podporovala a sama sa aj nekvalifikovane miešala do ich organizácie.

Jahn si pamätal na Jazdu kráľov hneď po vojne. Vtedy ju urobili mladí ľudia sami, a nepotrebovali na to pomoc okresných tajomníkov a ich nohsledov. A Jazda kráľov bola vtedy Jazda kráľov, žili ňou všetci, bolo to niečo ako šibačka: na Veľkonočný pondelok patria ulice šibačom, jednotlivcom aj partiám v celej šírke, nešibačov medzi sebou len trpia, a oni o tom vedia. Aj jurskí chlapci a dievčence urobili sprievod s Morenou a dvakrát ju popravili bez pomoci inštitúcií a akýchkoľvek spolkov s dospelými, a nikto pri tom nerečnil.

Jahna ohromila zmena: stará ľudová Jazda kráľov zurkotala ako potôčik, vyhrievala sa na slniečku a temnela pod búrkovým mrakom a odrazu nenávratne zmizla. Nová, organizovaná okresným výborom, to bol žabinec, stojatá čierna zapáchajúca voda a hlboké blato. Syn Jahnovho priateľa mal byť kráľom, ale on šiel radšej do Brna na motocyklové preteky. O tom, že bude kráľ, rozhodla vrchnosť. Nechcel byť kráľom preto, že ho vybrali za otcove zásluhy, aj preto, že ho folklór vôbec nezaujímal. Takých bolo veľa, lebo ľudí nútili aj do zábavy, aj do toho, aby zachovávali staré zvyky. Ľudia by ich aj boli chceli zachovávať, lenže nie na povel. Podľa schémy tých čias som si vedel živo predstaviť, ako boli vyvolení na tribúne, rečnili o histórii a svoje reči mali povypisované z ohmataných brožúr.

To bola umierajúca Jazda kráľov, jej karikatúra a paródia na ňu, hoci vonkajšia forma ostala zachovaná. Boli tam mládenci na vymašličkovaných koňoch, spievali stáročia zachované piesne, konali obrad, ktorému vôbec nerozumeli, vodili kráľa na koni so zaviazanými očami, a nevedeli prečo. Cimbalová muzika znela z reproduktorov, jej zvuky sa niesli, dobiehali a predbiehali, ale muzikanti boli v civilných oblekoch v uliciach v role obecenstva, a netvorili Jazdu kráľov. Bol to žabinec, na hladine sa ani vlnka nepohla.

Keď niesli Jurom Morenu v mysli sa mi vynoril Kundera, Jahn a Jazda kráľov. Obe udalosti majú spoločné, že záhradkári presadili prekrásny obrad minulosti do chudobnej pôdy dneška. Tam na Morave boli vymašličkované kone, mládenci v krojoch so vztýčenými pažami a ujúchali, no nikto si ich nevšímal, do cimbalovej muziky z gramofónovej platne z mestského rozhlasu si ľudia púšťali tranzistory s džezom. A džez vtedy pokladala vrchnosť za vrchol zahnívajúcej západnej kultúry, hoci bol rovnako ľudový ako cimbalová muzika, vrchol ľudovosti v stalinskom Československu. Tam na Morave podpora okresného výboru strany celú slávnosť pokazila, tu v Jure Morenu postavili na nohy mladí bez akejkoľvek pomoci a bez rečnenia. Tu v Jure bolo mladé spoločenstvo predchnuté myšlienkou vzkriesenia starého zvyku. Nemali kroje, a ľahko sa cez to preniesli. Poznali pieseň, ktorú pri pálení a topení Moreny treba spievať a pekne ju zaspievali. Krásny starý obrad bol dôstojný, hoci mladí ľudia si na dôstojnosť nepotrpia, a bez veľkej predstavivosti ste ich pri slávnostnom podpálení Moreny za zvukov obradnej piesne mohli vidieť v krojoch. Ale bolo pekné aj bez nich.

Vyslovme im vďaku za navrátenie krásnej starej zvyklosti. Bozkom ju prebudili ako Šípkovú Ruženku z dlhého spánku, ktorý sa už nebezpečne podobal smrti. A teraz ju máme tu v celej jej kráse, lebo sľubujú jej každoročné opakovanie.

Možno by stálo za úvahu nejako spojiť Morenu s hodami. Viem, že medzi oboma podujatiami môže byť celý mesiac. Viem, že sólo vynikne a v zbore podujatí sa jednotlivosť stráca. Ostatne nemuselo by to byť práve na hody, ale povedzme v sobotu týždeň pred hodami ako upútavka, ako oznam, že hody sú už predo dvermi. Závisí to od toho, na čo organizátori položia väčší dôraz: na dodržanie termínu nedieľ a sobôt podľa cirkevného kalendára, alebo na kontinuitu dvoch slávnosti. Nemyslím, že by to bolo neuskutočniteľné, ale nie je to ani nevyhnutné.

Zem spievala celým Bielikovým filmom, nielen tou pasážou s Morenou. Tých zvykov so spievankami, riekankami, prekáračkami, básničkami a tancami je veľa. Jurské dievčatá a chlapci vybrali Morenu, ako jedno hrozienko z veľkého koláča. Hádam ani nevieme, koľko ich tam je. Ak by bolo čo len jediné, vďaka im za to. V sprievode prevažovala bujará mladosť, ale našli sa aj starší, aby videli. Cez pohľad na horiacu Morenu, ako sa po prúde pomaly so šľahajúcimi plameňmi šinie a zanecháva za sebou chvost dymu, ste mohli vidieť aj viac.

Tá mládež tu je a ako vidno, svoje predstavy a túžby nezameriava len na bezcieľne potĺkanie po uliciach a natriasanie na diskotékach. Žije a hľadá sama seba, potrebuje sa s niečím stotožniť. Nie najhoršie, keď začala hľadať pri koreňoch, lebo výhonky potrebujú pevné korene.

VIERU, NÁDEJ, LÁSKU A POROZUMENIE

Zomrel mi kamarát na rakovinu. Choroba mala úžasne rýchly priebeh. Hádam sa nikdy nedozvedel, na akú chorobu trpel. Alebo že by bol taký dobrý herec a všetkých tak presvedčivo klamal až do svojho skonania? Alebo ho možno lekári pomýlili lžami milosrdenstva. To sa už nikdy nedozvieme.

Keď sme sa spolu rozprávali o jeho chorobe, vždy sa medzi nami vytvorilo zvláštne puto. Obaja sme chorobu zľahčovali. Hovorili sme o nej asi ako o nádche a že chemoterapiu podstupuje len tak pre istotu. Klamal som, až sa tak prášilo. Dúfam, že som bol presvedčivý. Videl som mu na tvári, ako po mojej presvedčivosti túži. Ľahko, ach bože, ako ľahko sa mi klamalo.

Keď som po rozhovore s ním osamel, necítil som za klamstvá milosrdenstva ani najmenšie výčitky svedomia. Tak to asi má byť. Uľahčime každému jeho posledné chvíle. Dajme každému vieru, nádej, lásku a porozumenie. Vieru a nádej v nesmrteľnosť, lásku pre istotu, že chorý je lepší klamár a klame preto, že nechce spôsobiť blížnym žiaľ. A porozumenie? Porozumenie potrebuje každý. Čím je zraniteľnejší, tým viac. Len aby sme ho mal dosť.

Nejde len o to, aby sa nazbieralo čím viac peňazí na lekárske prístroje, ktoré boj proti rakovine zefektívnia. Isteže, ide aj o ne, ale sú veci, ktoré sa za peniaze nekúpia. Vieru, nádej, lásku a porozumenie za žiadne peniaze sveta nedostať. Ale drahé prístroje a lieky áno, a tie treba rovnako ako ľudskosť. Mnohí majú podobnú skúsenosť ako ja s chorými na rakovinu. Oni vedia, čo znamená účasť, a vedia to aj chorí.

V novších amerických filmoch a knihách z lekárskeho prostredia sa čoraz častejšie objavuje dilema, či má chorý právo na krutú pravdu, alebo ju treba milosrdne tajiť, a čoraz viac autorov je za pravdu. Nebudeme tento spor riešiť. Aj keď sa v hrubých obrysoch javia kultúry ako konvergentné, v mnohých ohľadoch sa beznádejne rozbiehajú a vzďaľujú. Možno na vyzretie takéhoto názoru na milosrdnú lož a krutú pravdu potrebujeme čas. No zatiaľ v našom povedomí prevláda milosrdná lož. Oba postoje majú niečo do seba. K veci bude treba zrejme pristupovať individuálne: čo je dobré pre Jana, nemusí byť najlepšie pre Joža.

Lord Chichester mal rakovinu a vydal sa sám na plavbu cez nebezpečný oceán, jedol surové ryby (bŕ), vysmieval sa z lekárov aj zo svojej choroby, vedel o nej, a predsa ju bagatelizoval, a (hoci to znie neuveriteľne) vyliečil sa. Ktovie, možno práve tento jeho tvrdý postoj k životu a smrteľnej chorobe boli tým zázračným liekom. Alebo mi kedysi rozprával lekár, ako od nich z nemocnice ušla ťažko chorá na rakovinu s odôvodnením, že nemá kedy vylihovať v nemocnici, lebo sa musí starať o deti, a viac sa v nemocnici neukázala. Keď po dlhšej dobe prišla, lekári žasli: po rakovine nebolo ani stopy.

Čo by si zaslúžil človek, ktorý by objavil rýchly, účinný a nezlyhateľný liek proti tejto strašnej chorobe v jej všetkých obludných formách?

Siedmy apríl je Deň narcisov. Narcis, krehký kvietok, sa stal symbolom.

Siedmeho apríla vás obdarili v Jure narcisom a ak ste večer prišli na akadémiu do evanjelického kostola, ktorá nám pripomenula, že sú ľudia s rakovinou, dostali ste aj druhý. Nevieme, koľko vyzbierali, nepýtali sme sa, a je to vedľajšie. Akadémiu usporiadala základná škola v spolupráci so základnou umeleckou školou. Nezáleží ani na tom, ktorá škola koľkými a akými básňami a skladbami prispela.

Pani učiteľka ZŠ Ľudmila Križanová pospájala podľa vlastných slov žlté kvietky do krásnej, bohatej kytice. Priam ste v strohom interiéri evanjelického kostola videli, ako pred vami rastie. Ak ste tam boli, možno ste to tiež cítili a prežili takto. Pani učiteľka zaradila klavíristu profesora Tomáša Nemca na záver celkom podľa zásluh. Všetci vystupujúci boli amatéri. No on, profesionál, ktorý presedí za klavírom viac ako iní ľudia v práci, ktorého Boh obdaroval sluchom, citom a predstavivosťou, zahral Chopinovu Baladu G-mol tak, že sa o tom nedá písať, iba v pokore skloniť hlavu nad veľkosťou oboch, tvorcu Chopina a interpreta Nemca.

Nechcel som byť trúfalý, nechcel som postaviť Chopina a Nemca vedľa seba ako dvoch rovnocenných umelcov. Jednako každý veľký hudobník a každé jeho dielo potrebujú interpreta. Bez neho by to bola len partitúra. Interpret robí, čo môže, aby sa stotožnil s tvorcom. Len málokto okrem neho môže povedať nakoľko sa mu to podarilo. Nie je a nemusí byť taký umelec ako ten, ktorý daroval svetu nesmrteľné tóny.

Ale keď si vezmete tie noty, keď si viete v duchu ako-tak predstaviť a dokonca začuť hudbu, celý zážitok je úmerný iba vašim schopnostiam, a nie Chopinovmu géniu. Na veľký hudobný zážitok treba veľkého skladateľa a veľkého interpreta.

V stredu na Deň narcisov bol v jurskom evanjelickom kostole Chopin, Nemec a múzy mu tíško prevracali listy.

Bola chvíľa, keď ste lepšie pochopili rakovinu, nádej, lásku, vieru a porozumenie, pretože v tej hudbe bez ohľadu na podiel skladateľa a interpreta bol celý vesmír.

ZA JOZEFOM KUBIČKOM

Pri uzávierke tohto čísla sme sa dozvedeli smutný správu. Desiateho apríla zomrel Jozef Kubička, muž, ktorý stal pri prvých športových krôčikoch celých generácií Juranov. Žil bohatým životom a zanechal po sebe veľa smútiach.

Česť jeho pamiatke.