Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Pamiatky

Armbrusterova kúria

Ide o meštiansky renesančný dom na Ul. dr. Kautza 1. Pri jeho stavbe sa využili staršie múry z polovice 16. storočia. Za renesančnou bránou je v podjazde nad bývalým portálom kamenný erb s nápisovými tabuľkami z rokov 1547 a 1590. Samuel Armbruster bol chýrnym právnikom a ovládal viacero cudzích jazykov. Napísal náboženskú knihu o smrti a večnom živote. Narodil sa vo Svätom Jure. V tomto dome dlhé roky žil a pracoval aj MUDr. František Kautz, lekár-ľudomil.

mesto15

 

 

Budova prvej konskej železnice v Uhorsku

So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon.

(Kultúrna pamiatka)

 

 

Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja

Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.

mesto6

 

 

Evanjelický kostol

Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz "Kristus na kríži" z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.

mesto2

 

 

Gotický kostol svätého Juraja

Je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.

Z ostatných pamiatok farského kostola si zasluhujú pozornosť:

  • freska svätca (14. storočie)
  • gotické pastofórium (15. storočie)
  • gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
  • renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
  • epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
  • rokoková kazateľnica (r. 1773)
  • oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1831)
  • mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1950).
(Kultúrna pamiatka)
mesto7
mesto14
mesto18
 
 
 
 

Hradby mestského opevnenia

Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky.  

(Kultúrna pamiatka)

mesto15_(1)

mesto16

 

 

Chránená prírodná rezervácia Šúr

 Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l.

V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.sur2

 

 

Kostol svätej Trojice

Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmolom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.

V kostole sa ďalej nachádza:

  • barokový oltár sv. kríža (1694)
  • baroková kaplnka sv. Jána (1734)
  • barokový oltár Panny Márie (1773)
  • empírová kazateľnica (1820)

(Kultúrna pamiatka)

mesto8

 

 

Morový stĺp so súsoším svätej Trojice

Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bol vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.

mesto13

 

 

Pálffyovský kaštieľ

Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia nechali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Celé 18. a 19. storočie kaštieľ slúžil na hospodárske a nájomné účely. V roku 1907 venoval vtedajší majiteľ kaštieľa Ján Pálffy tento objekt detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí spolu s finančnou dotáciou, aby sa mohol na tento účel prestavať a zariadiť. Tomuto účelu slúžil kaštieľ aj po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa stal majetkom mesta Svätý jur.

Po nedávnej rekonštrukcii v ňom súčasnosti sídly nezávislá vzdelávacia inštitúcia Academia Istropolitana Nova.

 

 

Piaristický kláštor

Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností.

Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko - životodárna sila, hrozno - plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je "vesmírna" - človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá. Označenie H-K-1986 pripomína priblíženie Halleyho koméry. V čísľovaní sa oba ciferníky prekrývajú.

mesto3

 

 

Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera

Ide o dom na Prostrednej ul. 31. Alexander Zahlbruckner bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena. Spracoval dovtedy najkompletnejší obraz lišajníkovej flóry vtedajšej Bratislavskej župy. Pracoval v Prírodovednom múzeu vo Viedni, kde dosiahol až funkciu riaditeľa. Narodil sa 31.5.1860 vo Svätom Jure. Zomrel 8.5.1938 vo Viedni.

 

 

Slovanské veľkomoravské hradisko

Bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. - 10. storočí proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. - 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná brána. Rozloha hradiska je 3 hektáre a 26 árov, dĺžka valov je 1693 metrov a ich výška 9 - 11 metrov.

(Kultúrna pamiatka)

 disko5

 

 

Šľachtická kúria Zichyovcov

Dom pôvodne renesančný, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. V strede strechy je neogotický štít s erbom mesta Svätý Jur. Na prízemí je umiestnené mestské múzeum s mnohými vzácnymi exponátmi dokumentujúcimi históriu mesta. Je historickou expozíciou Vlastivedného a literárneho múzea vo Svätom Jure.

(Kultúrna pamiatka)

mesto17

 

 

Terasovité vinohrady

 Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch. Úbočia hôr vysadené viničom a obkolesujúce celé mesto dodávajú Svätému Juru svojský kolorit a malebný vzhľad.
vinice3
 
 
 
 
 

Zrúcanina hradu Biely Kameň

Prvá zmienka o hrade je z roku 1217. Nie je však isté, či sa netýkala dreveného hradu na mieste predhistorického hradiska. Ako kamenný hrad bol pravdepodobne vybudovaný po tatárskom vpáde v roku 1241 na rozkaz uhorského kráľa Bela IV. Bol sídlom svätojurských veľmožov až do roku 1609, keď si panstvo dalo postaviť Pálffyovský kaštieľ. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v zrúcaninách.

(Kultúrna pamiatka)

hrad2

 

 

Z knihy B. Vlasákovej, F. Hlaváčikovej: "Svätý Jur - Prechádzka mestom"