Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Vinárstvo

Doterajší šampióni výstavy vín

# Ročník Rok Šampión výstavy
  Biele vína Červené vína  
1. 1991 Tramín červený 1990, PD Svätý Jur Alibernet 1990, Ľudovít Kozmon, Svätý Jur
2. 1992 Rulandské biele 1991, Helena Achbergerová, Svätý Jur Cabernet Sauvignon 1991, KVÚVV Bratislava
3. 1993 Veltlínske zelené 1992, Peter Achberger, Svätý Jur Cabernet Sauvignon 1992, KVÚVV Bratislava
4. 1994 Tramín červený 1990, Vintour Modra Svätovavrinecké 1993, Henrich Achberger, Svätý Jur
5. 1995 Rizling vlašský 1994 , PD Pezinok Svätovavrinecké 1994, VaPD Modra
6. 1996 Rizling rýnsky 1994, Adolf Schwanzer, Svätý Jur Cabernet Sauvignon 1993, KVÚVV Bratislava
7. 1997 Rulandské biele 1994, Vladimír Kohoutek, Znojmo Dornfelder 1996, Ignác Svátek, Pezinok-Grinava
8. 1998 Rizling rýnsky 1994, Kamil Gajdošík, Bratislava-Rača Frankovka 1996, PD Vajnory
9. 1999 Rizling rýnsky 1994, Kamil Gajdošík, Bratislava-Rača Frankovka 1997, PD Vajnory
10. 2000 Rulandské biele 1997, Ing. Milan Jurčovič, Viničné Alibernet 1997, Hubinský Gustáv, Vinosady
11. 2001 Sauvignon 1999 – neskorý zber, Marchalín Jaroslav, Marchalín Miroslav, Bratislava – Lamač Frankovka 2000, Follrichová Darina, Svätý Jur
12. 2002 Sauvignon 2001 – kabinetné víno, Marchalín Jaroslav, Marchalín Miroslav, Bratislava – Lamač Alibernet 2001, Vinohradníctvo Pavelka – Sobolič, Pezinok
13. 2003 Rulandské biele 2002 – kabinetné víno, Marchalín Jaroslav, Marchalín Miroslav, Bratislava – Lamač Alibernet 2002, Schwanzer Adolf, Svätý Jur
14. 2004 Rizling rýnsky 1996, Mezei Ján, Pezinok - Grinava Alibernet 2003, Schwanzer Adolf, Svätý Jur
15. 2005 Rizling rýnsky 2001 – neskorý zber, Mezei Ján, Pezinok - Grinava Dornfelder 2003, Jurčík Karol, Limbach
16. 2006 Rizling rýnsky 2004 – bobuľový výber, Schwanzer Adolf, Svätý Jur

Svätovavrinecké 2004 – neskorý zber, Karpatská Perla s.r.o., Šenkvice

 

 

 

Svätojurské vinohradníctvo a vinárstvo v 17. a 18. storočí.

podľa knihy Matej Bel: O Svätojurskom víne

Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy. Pôdy sú tiež vynikajúce, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, len v naplaveninách potokov ťažšie. Obsiahnuté kamienky alebo aj väčšie kamene len zlepšujú jej záhrevnosť, ktorá je ešte umocnená ľudskou prácou tým, že veľké kamene sú sústredené do "rún", ktoré pôsobia ako obrovské akumulátory tepla. Veľmi priaznivý je vplyv rozľahlého jelšového lužného lesa zvaného Šúr, ktorý v lete zmierňuje horúčavy. Horské pásmo nad dedinou tlmí severné vetry, a tým znižuje silu zimných mrazov. Jedinou skazou sú prudké búrky prichádzajúce od západu spolu so silným vetrom a krúpami.

Starí ľudia veľmi podrobne sledovali počasie. Verili, že bude dobrá úroda, ak sa na jeseň vinič zavčasu zbaví lístia, naproti tomu úroda bude biedna a kyslá, ak lístie opadá neskoro a necháva na letorastoch nožičky (stopky). Ak bola zima premenlivá a náležite sa striedalo počasie a nebola väčšmi vlhká ako mrazivá, bola to predpoveď dobrej úrody. Ak viničový krík mal okolo sviatku rytiera Juraja (24.4.) výhonky na 3 kolienka, pokladalo sa to za predzvesť dobrého vína. Koľko jasných dní sa vyskytlo v období od Urbana (25.5.) do Medarda (8.6.) taká veľká bola nádej, že bude nasledovať veľmi dobrá úroda.

Medzi najlepšie hony poblíž mesta patria Stoličiare, Perdzské, Hájniky, Kazáre, Dlhé, Tepluše, Prostredné a pod. Avšak úplne najlepšími honmi, z ktorých aj grófi Pálffyovci najradšej víno pili, sú Bujačky, Koliebky a Trezingáre. Smerom k bratislavskému chotáru s o niečo horšími podmienkami sa tiahnu hony Zuby, Gráfliky, Murná, Kúty (Kuldeky), Strieborné, Koláre, Cukrové a pod. Záhony Pri kúpeli, Šúrske a Žabky, ktoré sú hneď za mestom smerom k Bratislave, dávajú víno, ktoré často páchne po síre, najmä v suchých a horúcich rokoch. Na opačnej strane smerom ku Grinave sú Fajky, Rebrá, Konečné, Zabudnuté a ďalšie dávajúce menejcennejší nápoj, ktorým si nemožno pochutiť.

Odrody, ktoré sa pestovali, delili vinohradníci do 4 tried. Na 1. mieste to bola Viridula (miestne Grünlagler). Bola veľmi podobná šopronskej Tumidule. Dávala husté, v zrelej fáze žltkasté hrozno s plnými podlhovastými bobuľami, ktoré sa v horúčave pozvrašťovali. V Bratislave si ju vôbec necenili, našim vinohradníkom však bola najdrahšia. Čím dlhšie jej počasie dovolilo visieť na viniči, tým náležitejšie vyzrela. Bobule, ináč zelené, dostávali priam voskovú farbu, keď ich slnko ďalej zohrievalo. Na 2. miesto kládli Cyrobotry = Cirifandle (dnes Silvánske). Pestovali tri sesterské odrody - červenú, zelenú a čiernu. Aj Frankulu a Runcinulu vinohradníci veľmi uznávali. Medovú chuť mali Melituly (Honigle). Skromnejšie plody mávali Augusty, ktoré sa často stávali potravou ôs, preto si ju mnohí necenili. Odrody 3. triedy oplývali plodmi a boli najvhodnejšie na napĺňanie sudov. Medzi nimi sa vychvaľovali Grandikuly (Grozláky). Pre veľké prednosti boli obľúbené tri Muškáty, červenkastý, zelený a biely. Apia bola odroda vhodná na jedenie ale aj do sudov. Ďalšie veľmi úrodné odrody tretej triedy, ktoré odolávali dažďu aj suchu a výdatne liali, boli biela a červená Krassula, Bavorské, Albula a Tumidula. Veľa, ale kyslejšieho vína, dávali Lombardské (Lampert), Temianové, Bumasti (Truminer) a Fosforové (Izabela). Sem patrili aj Kozie cecky (Tvrdky), biele, veľké, čierne a zelené. V 4. triede boli odrody, ktoré sa odporúčali iba svojou úrodnosťou, no kyslosťou sa odlišovali od iných, napr. Obezuly, Kuspiduly, Scirpuly, Hyppury, Dievčie hrozno a iné. Starí vinohradníci tvrdili, že odrody prvej a druhej triedy boli najsladšie, tretej najsilnejšie a štvrtej najkyslejšie.

Rez vykonávali po roztopení snehu vo februári a to preto, že poranený vinič sa rýchlo vysušil a primerane pučal. V marci už rezačku neodporúčali. Kry nie staršie ako 8 rokov sa rezali na 2 prúty po 3 očká + 1 prút na 2 očká. Starším ponechali 3 ťažne po 6-7 očiek, i keď tento spôsob sa nepoužíval tak často. Pri zmladzovaní sa ponechalo jeden a pol prúta, pričom dlhší sa zrezal na 5 očiek.

Vinič rozmnožovali dolovaním. Silnejšie kry pri kopačke celé zakopali do zeme, pričom ponechali 3, najviac 4 prúty, ktorých konce vyviedli nad zem a nechali zakoreniť. Tak zapĺňali voľné miesta (plešiny) po uhynutých kroch.

Na zimu kry vôbec nenahŕňali. Hoci v roku 1709 bola veľmi tuhá zima, ktorá zničila tu a tam nejaký krík, i tak Svätojurania nezačali kry nahŕňať. Ak aj tak urobili, pozorovali ešte väčšie poškodenie púčikov v zemi od zimnej vlhkosti.

Kopačky robili dve. Prvú chceli mať vždy začatú v čase medzi sviatkom Jozefa (19.3.) a Zvestovaním Márie (25.3.). Veľmi si zakladali na tom, ak sa mohli 2 týždne pred sviatkom Juraja (24.4.) dívať na vinohrad už pokopaný a poviazaný. Kopali do hĺbky dvoch stôp krampľami (dvojzubý kopál) zdola nahor. Potom nasledovalo vyplievanie, odstraňovanie zálistkov a okolo 20.5. druhá kopačka. Okolo sviatku Vavrinca (10.8.) sa trhala burina a neskôr na Michala (29.9.) sa snímali rozbujnené letorasty.

Oberačka sa začínala zriedka pred, no obyčajne okolo sviatku Šimona a Júdu (30.10.). Presný termín určoval hlasovaním mestský magistrát. Nik nemohol začať oberať skôr! Najprv sa oberali hony najbližšie k mestu, potom susediace s kúpeľom, nasledovali nižšie úbočia, vyššie úbočia a nakoniec celý chotár. Zavedené bolo dôkladné triedenie hrozna. Najprv sa oddelene oberali pozvrašťované bobule - cibéby z Viridúl (miestne Figové hrozno, Feigen, mávali po 3-4, najviac 5 strapcov!) a ďalších odrôd s najvyššou kvalitou, ktoré slúžili na výrobu samotoku. Potom nasledovalo ostatné hrozno zo všetkých kríkov, ďalej hrozno z potápancov a zo zadolovaných kríkov a nakoniec čierne na výrobu vína červenej a purpurovej farby. Keďže v každej vinici bola zmes všetkých odrôd, hrozno aj mušt sa odkladal osobitne podľa už vyššie spomenutých tried.

Pri zbere cibéb sa na každé 3 putne pridávalo pol putne iného, čerstvejšieho hrozna. Pre túto zmes bola osožná Melitula, Cyrobotrus, žltá Rancinula alebo Frankula, Augusta a Albula. Táto zmes sa potom v „tunke“ šliapala umytými nohami potiaľ, kým cibéby nenasiakli šťavou z čerstvých bobúľ. Tak sa po lisovaní získal samotok, ktorým bol Svätý Jur preslávený. Nalieval sa do sudov veľkosti okolo 210 l.

Obyčajnú úrodu plnili do iných sudov, pričom ponechali voľný priestor na jeden prst. Kvasenie začalo nie skôr ako na 4.-5. deň a trvalo približne mesiac. Keď vinič na jar začal ožívať, rozbúrili sa vína znovu. Niekedy trvalo dozrievanie vína až do júla, pričom takéto víno sa vysoko cenilo.

Trvanlivosť vína závisela najmä od gazdu, ktorý musel dbať na stále dolievanie nádob. Tradovalo sa, že bolo zle, keď sa do pivničných prác miešala žena. Výstižne ktosi povedal: "Nebude trvanlivé, čoho sa raz žena dotkne prsníkmi." Sírenie používali len v prípade nejakej vady vína. Pri starostlivej čistote bolo víno uchránené od birzy, hnednutia a octovenia.

Odbyt pre Juranov nebol problémom, pretože prichádzali Moravania, Slezania, Poliaci, Česi, Sasi a iní kupci. Aj mnohí grófi (Pálffy, Ilešházi) či kardináli (jeho eminencia otec kardinál Čáky) pili pre svoje potešenie svätojurské vína. Ťažkosti spôsobovali len porcie (dane). Kráľovi a cisárovi bola ročná dávka 400 okovov vína (okov = 72,4 litra). Naturálne dávky zanikli až v roku 1741. Takže väčšina vinohradníkov žila veľmi chudobne a biedne a celé mesto sotva živorilo.

Nakoniec treba ale dodať, že nijaké víno nebolo v Dolnom Uhorsku pred Dunajom lepšie, nijaké silnejšie a konečne nijaké ušľachtilejšie ako svätojurské.

 

Tajomstvo jurského samotoku

Viliam Čičaj
historický ústav SAV

V uplynulom roku 1719 bola v celom Uhorsku taká úroda vína, že sudy nestačili na jeho uloženie. Víno tak zlacnelo, že v Bratislave sa holba (0,89 litra) sa predávala za štyri denáre. Keď sa približovala oberačka a vinohradníci nemali vyprázdnené sudy, zadarmo nadeľovali víno komukoľvek, s kým prišli do styku. Dokonca i okoloidúcich výrečne pozývali, aby len prišli, a tým, že sa dochuti napijú, pomohli im vyprázdniť sudy, ktoré mali znovu poslúžiť na uloženie úrody. Takto opísal tento úspešný vinohradnícky rok významný slovenský polyhistor Matej Bel (1684-1749) vo svojom nemeckom článku O vinohradoch a vínach v Dolnom Uhorsku, ktorý uverejnil v sliezskom vedeckom časopise Sammlung von Natur- und Medizin- Geschichten roku 1722. Aj úroda v nasledujúcom roku sa ukazovala ako slušná. Zima, hoci bola drsná neuškodila viniču, lebo už v decembri napadol vysoký sneh. Z toho dôvodu sa pretiahla rezačka až do polovice marca i dlhšie. Prvá kopačka prebiehala za daždivého počasia a ukončila sa v čase, keď vinohrady začali pučať. Máj bol mierny a daždivý. Vinič začal bujnieť a pekne zakvitol. Celý jún bol bez dažďa, čo vyhovovalo kvetnúcemu viniču, lebo strapce hrozna spevneli a rýchlejšie odkvitli. Prudké lejaky v tomto čase zničia kvety a spôsobujú rednutie strapcov. Slušne vyzerajúcu úrodu však v júli dlhotrvajúce suchá a páľavy trochu pribrzdili. Keďže vôbec nepršalo hrozno začalo vädnúť a opadávať. Hrozbu zlej úrody však odvrátili výdatné dažde v polovici júla, ktoré zavlažili vysmädnutý vinič. Nasledujúci mesiac bol pre vinič taktiež nepriaznivý. Koncom augusta začalo častejšie pršať. V dôsledku toho dozrievajúce hrozno začalo hniť. Strapce sa začali nalievať veľmi nalievať šťavou, zrnká popraskali a začali pomaly hniť. Vinhradníci nazývali túto pomalú hnilobu die grüne Fäulung. Nákaza pretrvala do polovice septembra. Celé strapce opadali z viniča a váľali sa po vinohradoch. Zvyšok, ktorý ostal ušetrený od tejto pohromy jesenné slnko tak zosušilo, že sa prevažne zmenili na cibéby. V Bratislave, Svätom Jure, Pezinku a Rači bolo toľko cibéb, koľké už tu roky nevideli.

Toto sú zhruba príčiny slabšej úrody hrozna v malokarpatskej oblasti v roku 1720, ako ich opísal Matej Bel. Hoci nepatril k nejakým vinohradníckym odborníkom (pochádzal z Očovej pri Zvolene) pôsobil väčšinu svojho života v Bratislave ako učiteľ a neskôr evanjelický kazateľ. Jeho zásluhou a pod jeho vedením vzniklo jedno monumentálen vlastivedné dielo Noticia, ktoré obsahovalo všetky zaujímavé a dôležité historické, spoločenské, prírodovedecké a kultúrne údaje o jednotlivých stoliciach Uhorska. Samozrejme, že v nich nemohli chýbať ani state o víne a vinohradníctve, ktoré v jeho dobe - prvej polovici 18. storočia - patrilo k najdôležitejšiemu výrobnému odvetviu a napokon i exportnému artiklu. Dorábanie vína vo Svätom Juri malo svoju dlhú mnohostoročnú tradíciu. Jurské vína patrili k uznávaným nielen v Uhorsku, ale vyhľadávali ho aj kupci zo vzdialenejšieho zahraničia. Samozrejme, že pestovanie a dorábanie vína v tomto slobodnom kráľovskom meste už pred vyše 250 rokmi sa stalo témou aj vedeckého pojednania a záujmu.

Uhorské vína sa v prvej polovici 18. storočia rozdeľovali do troch skupín alebo tried: sírnaté, ohnivé a vápenaté. Sírnaté vína sa delili na: ušľachtilé a menej ušľachtilé, lebo prvé obsahovali voňavú síru, kým druhé zasa prchavú síru. O vínach s prchavou sírou bolo známe, že spôsobovali pijúcim opitosť skôr než si to všimli. Okrem toho ľuďom, čo ich stále popíjali zapríčiňovali zápal kĺbov, ďalej lámku rúk, kolien, dnu a niekedy aj migrénu. Tieto neduhy sa však prejavili skôr u cudzincov, než u domácich. Svätojurské, račianské, šopronské boli vína ušľachtilé (obsahovali najjemnejšiu síru), menej ušľachtilé boli vína bratislavské, devínske, grinavské, pezinské a modranské. Uvedené sírnaté vína sa rýchlo kazili a ľahko chytali pleseň, keď sa nechali rok-dva skladovať. Potom sa zmenila ich prírodná farba, keď vyvanula prchavá síra. Preto vinohradníci v týchto krajoch zvykli zadymiť sudy sírou pred ich naplnením vínom alebo muštom. Robili to aj vtedy, keď vytiahli trochu vína zo suda alebo stiahli víno z kvasníc. Ak sa víno znovu nasýtilo sírou bolo odolné voči plesni a udržalo si dlhšie svoju farbu a chuť.

Kráľom vín v tomto čase bol v Uhorsku bezpochyby samotok – osobitný druh vína vyrobeného zo zosušených bobúľ špeciálnych odrôd viniča (tokajský výber, po maďarsky aszúbor, po nemecky Ausbruch). Tvrdilo sa o tomto víne, že sa dá z neho za pôsobenia ohňa vyťažiť trochu zlata. Uvedené víno okrem všeobecných darov malo aj liečivú silu, ktorá mala lepší účinok ako mnohé drahé lieky. Samotok mal zlatú farbu, vynikal aromatickosťou a takou chuťou a vôňou, že sa jednoznačne odlišoval od ostatných druhov vín. Okrem tokajského k najvýznamnejším patril aj jurský samotok. Jeho výroba mala svoje nepísané pravidlá, ktoré musel každý vinohradník dodržiavať. Najprv sa pooberali osobitne pozvrašťované bobule – cibéby z Viridúl (odroda viniča nazývaná po nemecky aj Grünlagler, sladké husté žltkasté hrozno s podlhovastými bobuľami, Bratislavčania túto odrodu vôbec neuznávali). Týmto hroznom oberači naplnili tri putne, pridali pol putne iného čerstvého hrozna a dali do tunky. Samzrejme, že sa predtým prebrali a odstránili zhnité a skazené bobule. Potom sa pomiešalo a šliapalo umytými nohami. Miešalo sa dovtedy, kým bobule Viridúl (v podstate sladké hrozienka) nenasiakli šťavou čerstvého hrozna. Nasledovalo lisovanie a získaval sa najušľachtilejší mok, ktorý sa nalieval do osobitných súdkov, kde potom získaval výborné vlastnosti, ktorými preslávil svätojurských vinohradníkov. Samotok sa nalieval do špeciálnych súdkov, ktoré mali obsah 64 uhorských kongiov (1 kongius = 3,28 litra). Tieto sudy sa najprv tesne spútali obručami, naliala sa do nich vriaca voda, ktorá sa tam nechala dovtedy, kým sud nestratil cudzie pachy. Po troch až štyroch hodinách sa znovu vymyl studenou vodou. Potom sa do suda nalial vinný sirup (mušt uvarený z najsladšieho hrozna), nechal sa tam dve hodiny. Potom sa sud znova vyprázdnil vysušil na naplnil samotokovým muštom.

Samozrejme, že už aj v tom čase nebolo žiadnou výnimkou, že obviňovali vinohradníkov z dosladzovania samotoku cukrom alebo jeho výroby z cudzozemských cibéb. Títo sa bránili argumentom, že nie sú schopní ho dorábať každoročne samotok, lebo nemajú náklady na drahé falšovanie. Ich prostriedky sotva stačia na obrobenie vinohradov a pôžičky musia splácať najlepším vínom. Cukor a cibéby si nemôžu dovoliť kúpiť menej majetnejší vinohradníci a tí bohatší majú ďaleko k tomu, aby si takýmto spôsobom pokazili svoju povesť svojich vín a pivníc. Na druhej strane vôbec neboli výnimočné prípady, že v čase oberačiek sa vyskytli v meste podvodníci, ktorí skúpovali od chudobných mušt. Do tohoto muštu dali cudzozemské cibéby a mnoho cukru. Nechali deň-dva kvasiť, naliali do súdkov, v ktorých sa udržiaval samotok. Potom ho predávali, najmä v Nemecku, ako svätojurský alebo tokajský samotok. Takže, tieto podvody a nie nečestné konanie Svätojuranov mali za následok zlú povesť, ktoré mesto utrpelo. Magistrát mesta sa rozhodol, že v budúcnosti nechá na súdky so svätojurským samotokom vypáliť značky, aby sa nemohli falšovať a kupci i kupujúci ich mohli rozoznať od ostatných. Aj v tomto prípade platilo porekadlo, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Jurania chceli vyrábať samotok, čo však malo za následok, že kvalita ostatných dorábaných vín čiastočne upadla. Na výrobu samotoku sa vyberali najlepšie a najsladšie druhy, kým do ostatných sa dávali menej kvalitné hrozno. Napokon to využili podvodníci zo susedného Rakúska, ktorí napodobňovali a fašovali samotok pridávaním cukru a inými náhradami. Zlý chýr sa rýchlo rozšíril a aj cena jurského vína začala upadať. Napriek tomu svätojurské víno v čase Mateja Bela bolo ušľachtilé a našlo miesto nielen na obyčajných, ale i stoloch panovníkov.

 

Desatoro o víne

Prvý pohár ako med
Druhý preto dáš si hneď
Tretí chváliť nepostačíš
Štvrtým smäd si neuhasíš
Piaty len Ti chuti dodá
Šiestemu nik neodolá
Pri siedmom si pletieš esá
Pri ôsmom Ti hlava klesá
Pri deviatom si jak kameň
Pri desiatom už je amen.

 

Minimum z vinohradníckeho zákona

Od 1.januára 1997 nadobudol účinnosť zákon NR SR č.332/1996 o vinohradníctve a vinárstve. Je to záväzný predpis, podľa ktorého sa musí riadiť každý vinohradník, vinár a aj celé odvetvie - vinohradníctvo.

Podľa tohto zákona sa celá Slovenská republika delí na 6 vinohradníckych oblastí, v rámci ktorých je dovedna 40 vinohradníckych rajónov. Svätý Jur je zaradený do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Pezinského vinohradníckeho rajóna. To znamená, že patrí do najväčšej a najkvalitnejšej oblasti s najbohatšou históriou a tradíciou pestovania viniča.

Pre dorábateľov hrozna a vína je najdôležitejšia tretia časť zákona pojednávajúca o vinárstve. Podľa tohto zákona sa ruší bývalé triedenie odrôd na triedy 1.A, 1.B a 2. triedu. Jediným určujúcim kritériom na zhodnotenie kvality hrozna je jeho cukornatosť. Najnižšou hranicou je 13°NM (13 kg cukru na 100 litrov muštu). Mušt s nižšou cukornatosťou sa nemôže použiť na výrobu vína, ale iba na priemyselné účely. Víno vyrobené z takéhoto muštu sa nazýva stolové, pričom prídavok cukru pri docukrovaní nesmie presiahnuť 4,25 kg na 100 litrov. Stolové víno sa nesmie na etikete označiť názvom odrody, vinohradníckej oblasti, rajónu alebo obce.

Druhou kategóriou sú akostné vína vyrobené z hrozna s cukornatosťou nad 16°NM. Akostné vína môžu byť trojakého druhu:

  1. odrodové (obsahujú najviac 15 % prímesí iných odrôd)
  2. značkové (vyrobené podľa receptúry výrobcu tak, aby sa zachovala stála kvalita a charakter) Tieto dve skupiny sa musia na etikete označiť aj miestom pôvodu - vinohradníckou oblasťou a rajónom)
  3. značkové vína zmesové (nachádza sa v nich určitý podiel vín zahraničného pôvodu, pričom toto musí byť uvedené na obale (napr. dovezené zo Španielska))

Najvyššiu kategóriu vín tvoria výberové vína s prívlastkom:

  1. kabinetné (s cukornatosťou najmenej 19°NM)
  2. neskorý zber (vyrobené z hrozna v plnej zrelosti zberaného po období hlavného zberu s cukornatosťou najmenej 21°NM)
  3. výber z hrozna ( zodpovedá neskorému zberu s cukornatosťou najmenej 22°NM, pričom sa získa zo starostlivo vybraného hrozna s odstránenými nevyzretými a chybnými bobuľkami)
  4. bobuľový výber ( vyrobené z výberu prezretého hrozna s cukornatosťou najmenej 25°NM)
  5. hrozienkový výber ( vyrobené z prezretých a zhrozienkovatených bobúľ hrozna - cibéb s cukornatosťou najmenej 29°NM)
  6. ľadový výber ( vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané až pri poklese teplôt pod bod mrazu, pričom cukornatosť musí byť najmenej 27°NM)

V zákone sú vymenované činnosti, ktoré je zakázané vykonávať pri výrobe vína. Pri výrobe stolového a akostného bieleho vína možno docukrovať maximálne na 20°NM, pri výrobe červených vín na 22°NM. Výberové vína s prívlastkom sa nesmú upravovať pridávaním cukru alebo zahusteného muštu a taktiež sa nesmú chemicky konzervovať. Všeobecne u všetkých vín sa nesmie víno falšovať a tiež je zakázané používať vodu ako prídavnú látku (ľudovo to znamená, že sa nesmie vyrábať „vodnár", teda matolinové víno).

 

Registrácia vinohradov

Dôležitou časťou zákona je registrácia vinohradov. Každý vinohrad s najmenej 300 krami viniča alebo s výmerou väčšou ako 500 m2 podlieha registrácii, ktorú vykonáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Užívateľ vinohradu je povinný na predpísanom tlačive vyplniť potrebné údaje.